Kráčam alejou v parku.
Sám. Nepovšimnutý. Nevidený.
Okolo prechádzajú ľudia, no ja pre nich neexistujem.
Nemyslím to obrazne.
Jedného dňa sa so mnou všetci stretnú. Tí šťastnejší si na to ešte počkajú dlho, no tak či tak ma každý jeden z nich napokon osobne spozná. Prídem, keď ma bude treba.
Zjavím sa taký, akého ma budú chcieť vidieť. Možno ako muž, možno ako žena. Možno dospelý a možno dieťa. Možno budem tým, kým som po celý ten čas - len prízrakom bez tváre - no určite tam budem. Ja nikdy nemeškám. Som všade o sekundu skôr, aj keď je pre mňa čas len relatívny pojem. A jediná sekunda sa stane hodinami prv, než ubehne.
Povedieme rozhovor tak dlho, ako to budú sami potrebovať. Povedia mi o svojom živote, o svojich snoch a o láske, ktorú mali možnosť spoznať. Ja budem počúvať, pýtať sa, pamätať si.
Prechádzam okolo kŕdľa holubov, ktorý sa zletel pre hrsť zrna.
Som tu a predsa nie som.
Sedím na špinavej podlahe. Kráčam ulicou.Plávam v mori. Stojím pri koľajniciach a sledujem prichádzajúci vlak. Skláňam sa nad posteľou. Kráčam lesom.
Som tam a predsa nie som.
Vediem stovky tichých rozhovorov v rovnakom momente a predsa mlčím.
Som chaos. Som pokoj. Som Smrť.
YOU ARE READING
Než zomrieš ✓
Short StoryDOKONČENÉ best#16 Smrtka život neberie. Smrtka len príde po dušu, aby ju mohla bezpečne odprevadiť zo sveta živých. Nie je to žiadny záporný hrdina, ani strašidlo. Len si robí svoju prácu a popritom sa učí ľudským emóciám. Dokáže sa však naučiť aj...
