Unesená Mafiou

♡14♡

V novinách som bol preto, pretože sa ma ľudia báli a chceli upozorniť ostatných. Moja fotka tam našťastie nebola, keďže sa ma ešte nikomu nepodarilo odfotiť. Vzal som Kristínu na ruky, aby mi neušla. Odniesol som ju do auta a odtiaľ po dlhšej ceste do mojej vili. V aute zaspala. Bola taká krásna, keď spala, tak som ju vzal na ruky a odniesol do mojej spálne. Teda už našej.

Kristína
Na rukách ma niesol niekde von. Zamieril k veľkému čiernemu autu a uložil ma na sedadle spolujazdca. Potom si už nič nepamätám, pretože som zaspala. Ráno som sa zobudila na niečom mäkkom. Otvorila som oči. Ocitla som sa v nejakom luxusnom dome. Bol asi taký veľký ako ten Leov. Bolo mi za ním smutno. Bol to predsa môj Leo. Nechcela som si to priznať, ale zaľúbila som sa.

Leo
,,Andreej!" Zakričal som na neho, pretože som už chcel byť doma. Byť pri mojej láske. Áno zaľúbil som sa. ,,Už idem!" zakričal mi Adrej naspäť. Zišiel dole schodmi, a bežali sme do auta. Rýchlo som naštartoval a pridal na plyn, aby sme boli čo najrýchlejšie doma.

Keď sme prišli domov, rýchlo som zaparkoval, vyskočil z auta a bežal do domu. ,,Sme domaa!" zakričal som na Kristínu. Čakal som na odozvu, ale nič neprichádzalo. Možno ma nepočula. Šiel som za ňou do izby. Nenašiel som ju tam. Prehľadal som všetky izby ale nikde nebola. Začal som panikáriť. Rýchlo som bežal dole po schodoch nájsť Andreja. Bol v kuchyni a sedel za stolom. ,,Adrej ona nikde nie je" hovoril som vystrašene. ,,Kristína?

Nemohla ísť niekde do obchodu?" ,,Robíš si srandu? Načo by tam šla? Chladnička je plná", povedal som už pobehujúc po celej kuchyni. ,,A nemohol ju niekto z našich nepriateľov..." chcel dohovoriť, ale ja som mu skočil do reči. ,,Čo? Uniesť? Preboha musíme ju nájsť." Tep sa mi zrýchlil, bál som sa o ňu. ,,Kto to mohol byť?" ,,Neviem, podľa mňa to mohol byť Styles." ,,Styles? Ak to bol on, tak toho  zabijem", bol som už aj vytočený z toho strachu a napätia.

,,Zavolaj rýchlo Dallasovi, nech nám príde pomôcť." Hovoril som popri obliekaní a obúvaní. Andrej rýchlo vytočil Dallasove číslo a popri tom sa tiež obúval. ,,Čau. Potrebujeme pomoc s lokalitou a ty si v tom dobrý. Príď do Kiels dobre?" Na chvíľu sa odmlčal a potom pokračoval. ,,Dobre. Čau."

,,Kde si dal kľúče?", spýtal som sa Andreja, keďže som mu ich dával. ,,Tu máš" , krátko povedal a hodil mi kľúče, ktoré mal v bunde. Rýchlo sme nasadli do auta a šli nepovolenou rýchlosťou do Kiels. Pri vchode som zazrel opierajúceho sa Cama o stenu. Doslova sme pribehli k nemu. ,,No tak chalani, čo sa stalo?" ,,Hneď ti to povieme, poď do pracovne."

Keď sme dobehli do pracovne, všetko sme Camovi vysvetlili. Bol celkom zaskočený. Hovorili sme to takmer za pochodu, tak dúfam, že to pochopil. Cam si sadol za počítač a začal hľadať Kristíninu lokalitu. Teda skôr Stylesovu. Mysleli sme si, že by to mohol byť on a tak sme hľadali jeho lokalitu. ,,Mám to!" skríkol Cam. Pribehli sme okamžite k nemu. Naozaj ho našiel. Našiel Stylesa, ktorého ešte nikto predtým nenašiel.

,,Rýchlo chalani, musíme ju zachrániť." Nasadli sme do auta a hľadali Stylesov dom. Zašli sme asi tri krát do slepej uličky, ale po hodine a pol plnej stresu sme to konečne našli. Zaparkovali sme ďalej, aby nás neuvideli.

Kristína
,,Tak čo cica, páči sa ti tu?" spýtal sa Edward po chvíli , čo ma priviedol do jeho domu. Najviac ma zarazilo to oslovenie, ktoré tak neznášam. Bol to luxusný dom, ale keď tu bol on, hnusil sa mi. ,,Nie" ,,ako to? Veď je tu krásne" spýtal sa s malým úsmevom na perách. ,,Dom je krásny, ale keď si tu ty, hnusí sa mi." ,,Ale, ale princezná má nejaký drzý jazýček. Dával by som si pozor na slová." Práve som sa ho začala ešte viac báť. Bojím sa čo mi spraví, čo spraví so mnou. ,,Tak poď cica ideme si ľahnúť, už je neskoro" ,,ale mne sa nechce spať." Nechcelo sa mi spať, keď som u neho doma, s ním. Je to hrozný pocit, bojím sa ho a dúfam, že Leo s Andrejom po mňa čoskoro prídu. Ťahal ma do nejakej izby a hodil ma na posteľ. Vyzliekol sa do boxeriek, ľahol si do tej istej manželskej postele a pritiahol si ma k sebe. Držal ma pevne okolo pása. Snažila som sa dostať preč z jeho objatia, ale nešlo ti. Bol príliš silný. Jasné veď je to mafián. Nakoniec som zaspala, ale zobudila som sa na buchnutie dverí. Pozrela som jedným okom na Edwarda. Spal ako poleno. Keby nebol taký zlý, krutý, arogantný a mafián povedala by som, že bol zlatý. Počula som kroky po dome, ale nebudila som ho. Mohli to byť totiž chalani a prišli po mňa. A keby to bol aj niekto iný a chcel by ma zabiť, aspoň by som sa nemusela báť Edwarda. Čakať kým ma úplne zničí. Zrazu sa pomaly otvorili dvere a v nich tri siluety mužov. Prišli bližšie. V svetle mesiaca som zbadala Lea, Adreja a nejakého chlapa, ktorého som nepoznala. Snažila som sa pomaly dostať z Edwardovho stisku, ale aj v spánku bol hrozne silný.

Dúfam, že sa vám časť páčila. Na pokračovanie si budete musieť chvíľku počkať, ale posnažím sa, aby to netrvalo dlho.
☝Cameron