Unesená Mafiou

♡19♡

Harrymu padol úsmev a nahradil ho naštvaný výraz. ,,To si čo dovoľuješ? Kľudne som ich mohol zjesť ja a teba nechať o hlade. Nemusel som sa s tým vôbec srať, keď mi za to mieniš takto ďakovať!" Nakričal na mňa. Ja som bola schúlená do klbka a snažila som sa to prežiť. Bála som sa ho a nevedela som, čo mám od neho čakať. Nepoznala som ho, len tak si ma ukradol a nezaujímalo ho, že aj ja som len človek. Však prečo by aj malo, veď je to obyčajný mafián, ktorému je úplne jedno keď zabije nevinného človeka. Je mu jedno čo so mnou bude, však aj ja som len jeho hračka a nič s tým nespravím. Nedokážem sa dostať z jeho pazúrov. Trhlo ma keď sa prudko postavil a zabuchol za sebou dvere. Vzala som perinu a prikryla sa ňou až po nos. Bála som sa čo urobí, bála som sa, že si tú zlosť vybije na mne. Zrazu sa otvorili dvere a ja som už nemala odvahu sa pozrieť na človeka, ktorý v nich stál. Cítila som ako sa vedľa mňa pod jeho váhou prehla posteľ. ,,Sorry ja mám dnes totálne pojebanú náladu." Otočila som sa k nemu a uvidel ospravedlňujúci pohľad. Nevedela som či to myslí úprimne, alebo sa iba pretvaruje. Ale niečo v mojom vnútri mi hovorilo, že to myslí úprimne a, že ho to mrzí. Pozerali sme si navzájom do očí a ja som zaregistrovala Harryho pomalý a nenápadný pohyb. Stále bližšie a bližšie až sa naše nosy dotkli. Stále sme si pozerali hlboko do očí a ja som bola pre neho ako otvorená kniha, zatiaľ čo s jeho pohľadu sa nedalo vyčítať nič. Položil mi ruku na líce a hodil na mňa nečítateľný pohľad, ktorý som zatiaľ na nikom nevidela. Jemne sa dotkol svojimi perami tých mojich. Pomaly zavrel oči a začal ma bozkávať. Zavrela som och ich tiež a začala som spolupracovať. Presunul sa nado mňa a ani sa neodtrhol. Bol pocit neopísateľný. Taký ako keď.. Ako keď vás niekto ľúby. Len škoda, že to tak naozaj nie je, pretože časom som k nemu niečo začala cítiť. Nevedela som čo to je, ale láska v žiadnom prípade. Jednom rukou sa pridržiaval, aby ma svojím mohutným telom nezavalil a druhú z môjho líca presunul na môj pás. Odtrhli sme sa pre nedostatok kyslíka a opäť sa naše oči stretli. Mal taký hlboký, prenikavý pohľad. Jeho ruka na mojom páse sa posúvala hore a dole. Jeho dotyky mi po celom tele spôsobovali zimomriavky a on dobre vedel, čo to so mnou robí. S miernym úsmevom na tvári si ľahol vedľa mňa, pritiahol si ma k sebe a objal ma. ,, Už naozaj dobrú noc" povedal s už väčším úsmevom a dal mi ešte jeden letmý bozk na pery. ,,Dobrú noc." Zavrela som oči ale spať som nemohla, necítila som únavu. Bolo to len chvíľočku od toho, čo sme si zaželali dobrú noc a ja som pocítila nežné bozky na mojom krku. ,,Ja viem, že nespíš" Zamumlal do môjho krku. Zas tie jeho dotyky, ktoré na mňa tak pôsobili. Užívala som si túto chvíľu so zavretými očami. Keď sa odtiahol otvorila som oči vtisla mu božtek na líce a zalahla späť na svoje miesto. Zaujal predošlú polohu, natlačil sa na mňa tak, že som cítila jeho dych na mojom krku. ,,Ľúbim ťa" mala som pocit, že mi len hrabe a toto naozaj nepovedal. Bolo to len ako sen. Mám pocit, že moje srdce túži po jeho láske, aj keď je taký, aký je. Ale čo si to nahováram ja ho nemilujem tak prečo by mal on milovať mňa. Alebo áno? Milujem ho? Nie, nie, nie to je len v mojej hlave. Potriasla som hlavou aby som sa trochu prebrala. Pocity sa vo mne len tak miešali. Nevedela som, čo vlastne cítim. Pocity ma ale unavili a ja som zaspala.
.
.
Ráno som sa zobudila, otvorila som oči a zistila som, že už som v posteli sama. Nebol to len sen? Dúfam, že nie. Postavila som sa na nohy a zišla dole po schodoch. Nakukla som do kuchyne ale ani tu som nikoho nenašla. Podišla som k stolu kde na mňa čakal papierik aj s jedlom. Stálo tam ,, Musel som náhle odísť, večer sa vrátim.
Ľúbim ťa.
Harry''
Takže to predsa len nebol sen. Sadla som si za stôl, vzala tanier a prisunula som si ho k sebe. Boli to tousty položené na syrovom srdci. Ten ma má poriadne prečítanú. Bolo to výborné a ten syr ešte lepší. Keď som dojedla šla som umyť riad aj keď má Harry umývačku. Bola som tu sama a nedalo sa tu toho moc porobiť. Trochu som tu poupratovala, aj keď Harry tu moc neporiadku nemal, čo som bola celkom milo prekvapená. Posadila som sa na gauč v snahe vymyslieť niečo, čo by sa tu dalo robiť a napadlo ma jedine niečo uvariť. Keď som prišla do kuchyne a nahliadla do chladničky moc vecí sa tam neskrývala a mohla by som ísť možno niečo aj nakúpiť. Obliekla som sa obula ale nastal jeden väčší problém. Dvere boli zamknuté a kľúča nikde. Pozrela som sa naozaj všade ale nikde som ho nenašla. Neostávalo mi nič iné ako si teda zas vyzuť topánky a navariť niečo z toho čo sa nachádzalo v chladničke. Rizoto? Bolo to prvé, čo ma napadlo a keď si z neho nedá Harry tak ja určite. Musela som sa nad tým zasmiať. Navarila som, výborne som sa najedla a ľahla som si na Harryho stranu postele a dýchala som jeho vôňu, ktorá po ňom ostala na vankúši.

Tákže konečne som sa dokopala k tomu dopísať novú časť. Som na seba aj trochu nahnevaná, že som to nespravila skôr, ale predsa aspoň teraz. 😉😘