Unesená Mafiou

♡18♡

                                                      Juchuuu :D Konečne tu máme pohľad Henryho.

Aj vy ste si už hovorili ako sa asi má? :D

♡♤♧◇☆♤♡◇♧☆♤♡◇☆

Henry
Po tom, ako som videl Kristínu s iným zlomilo ma to. Myslel som si, že je to konečne tá pravá láska, ktorú som tak dlho hľadal. Ale ako sa sa na vlastné oči presvedčil asi som sa mýlil. Po tom, čo som sa pobil s tým jej novým zajačikom na školskej chodbe, emócie sa vo mne miešali, ako v mixéry. Miešali sa vo mne láska, zlosť, nenávisť, ...

Bolo to, ako keď vás niekto bodne nožom priamo do srdca, pozerá sa na to, ako krvácate a smeje sa. Smeje sa na vašom utrpení. Ani po nejakom čase som nebol v pohode. Bol som v koncoch. Vedel som, že riešiť to alkoholom je zbytočné, ale potreboval som to aspoň skúsiť. V jeden večer som sa vybral do baru, vypil som koľko som vládal a cítil som, ako sa okolo mňa obšmietajú nejaké štetky. Bol som na dne a preto som sa rozhodol si začať so štetkami a alkoholom. Bola to moja posledná možnosť. Teda aspoň som si to myslel, ale ani pri alkohole a neustálom trtkaní so štetkami sa s mojou bolesťou nič nedialo. Keď som s nimi spával bolo to, ako keby som bol robot. Necítil som nič. Ani nadšenie, že si môžem užívať, ani úľavu, ktorú som od toho čakal a potreboval. Vedel som, že to nikam nevedie a tak som si našiel novú priateľku. Nasťahovala sa ku mne a vyzerala, že ma naozaj miluje, ale ja som to nedokázal. Nedokázal som znova niekoho milovať, keď v mojom srdci bola stále ona. Ona, ktorá ho zničila a roztrieskala na prach. Hannah síce so mnou žila, ale nevidela to. Nevidela, že ju nemilujem tak, ako ona mňa. Bola zaslepená láskou, ako ja kedysi. Dnes sme mali ísť niekde na večeru, ale poslal so ju ľahnúť si s tým, že mám prácu. Prechádzal som sa tmavými nočnými ulicami som sklonenou hlavou, až kým som do niekoho nenarazil. Zodvihol som hlavu a zistil, že je to ten jej vypchatý zajačik.  ,,Kurva" zanadával som si. ,,Ako sa má tá štetka? A vieš čo? Neodpovedaj, nezaujíma ma to" povedal som s chladom v hlase. ,,Zobral mi ju môj brat. Po tom, čo ju uniesol som ju šiel zachrániť, ale ušla. Dobehli sme ju v strede lesa, kde sa potkla. Styles, ktorý si nezaslúži oslovenie brat, mi ju zas uniesol spred nosa." Ostal som stáť, ako prikovaný a sánka mi spadla až ku kolenám. Chcel som aby videl, že ma to vôbec nezaujíma a tak som sa zas snažil vrátiť do normálu a tváriť sa, že sa nič nestalo. V skutočnosti mi to všetko nebolo jedno. ,,A čo ja s tým? Vybrala si teba, tak si ju ochráň." ,,Viem, že ti to nie je jedno vidno to na tebe. Tak pomôžeš mi alebo nie?" Chvíľu som premýšľal som nad jeho návrhom a dospel som k záveru, že doma ma aj tak čaká človek, ktorého neľúbim a nemám čo stratiť. Je to milá osoba, ale nemilujem ju tak, ako ona mňa. Nezaslúži si stráviť svoj život s niekým, ako som ja. ,,Dobre, čo chceš robiť?" ,,Je to svet mafie takže potrebujeme dobrý plán, ak chceme odstaviť Stylesa, ktorý je na vrchole." Kráčali sme do vtedy, kým sme nezastavili pred Leovým domom, nasadli sme do jeho auta a uháňali sme do nejakého úkrytu, ktorý Leo spomínal.

Kristína  
Po tom, ako mi povedal, že si mám pospať som si naozaj ľahla do tej postele. Už mi bolo jedno, čo so mnou bude, ale nechcela som byť zas drzá, viem čo to s ním spravilo minule a to som vážne nechcela zažiť znova, chcela som mať aspoň kľudnú smrť. Chcela som v tom spánku zomrieť, ale aj keď som bola unavená nedokázala som zaspať.  Počula som z dola veľký rachot a Harryho nadávky. Neriešila som to otočila som sa na druhý bok. Po cca dvadsiatich minútach som počula kroku hore schodami. Ani som sa nepohla, tvárila som sa,že spím. Dvere od izby sa zrazu otvorili a ja som vo svojom nose zacítila krásnu vôňu. ,,Ja viem, že nespíš princezná. Priniesol som ti palacinky, tak si to váž, lebo som to ešte pre nikoho nespravil." Otvorila som oči a pozrela som na neho. Naozaj držal v ruke tácku s palacinkami a teplým čajom, s ktorého stúpala para a nakoniec jeho úsmev od ucha k uchu. Nevedela som, čo si mám o tom všetkom myslieť, keď začal pristupovať k posteli, na ktorej som sedela. Položil na mňa tácku s palacinkami, horúcim čajom, sadol si vedľa mňa a pozeral po mne. ,,Ďakujem" pípla som potichúčky. ,,Máš za čo, ja viem, že som úžasný" uškrnul sa, ako to má vo zvyku. Boli to palacinky v tvare srdca so šľahačkou a mojím obľúbeným ovocím. Vedela som, že toho o mne vie veľa, ale že až toľko? A zarazili ma aj tie srdiečka. Bol predsa mafián, to mal čas myslieť aj na takéto sprostosti? ,,Jedz už, nepozeraj na to, ako na svätý obrázok." Chytila som jednu palacinku do ruky, a začala jesť. Boli naozaj výborné. Neviem, kde sa to naučil, ale chutili božsky, presne tak ako on. Bože spamätaj sa Kristína, čo už ti načisto preskočilo? pýtala som sa samej seba na čo som to zas myslela. Na veci, ktoré nie sú pravda. Alebo áno? Určite nie musím sa spamätať. Keď som znova začala vnímať okolitý svet, zaregistrovala som, ako my kradne jednu palacinku. ,,Čo to kradneš? Veď si ich robil ty, tak čo si si nespravil aj pre seba?" smiala som sa chcela som, aby sa to napätie medzi nami trošku uvoľnilo, ale stal sa úplný opak toho, čo som chcela,aby sa stalo.

Hello som tu zas, dnes v dobrej nálade a s dostatkom času. Predtým som dosť nebola aktívna a tak to píšem teraz. Budem sa snažiť pridávať častejšie, ak to bude možné.

          
                 Vaša malá Mafiánka 😘