♡5♡

307 5 0
                                    

Kristína
Išli sme nejakými uličkami, ktoré nepoznám a tak som stále netušila kam ideme. Nakoniec sme prišli k nejakým schodom. Keď sme vyšli hore, naskytol sa nám nádherný výhľad. Sadli sme si a mlčky hľadeli na ten úžasný výhľad. Po dlhšej dobe ticha sa Henry ozval „Je to nádhera však?" ja som skoro nezareagovala až potom mi došlo, že by som mala odpovedať „Áno". Sedeli sme tak dobrú hodinku, hodinku a pol. Potom sme zišli po schodoch dole a ruka v ruke sme si vykračovali. Šli sme do parku, kde sme si sadli na lavičku. Henry mal na lavičke ruku na mojich pleciach. Postupne sa prisúval bližšie. Robil to veľmi opatrne a pomaly aby som to nespozorovala. Ja som si to ale všimla a začala som sa aj ja nenápadne posúvať k nemu. Keď už sme boli na seba natlačený zahľadeli sme sa jeden druhému do očí. Videla som ako sa Henry začal približovať. Zrazu sa mi znehybnilo celé telo a ja som sa mohla len pozerať ako sa ku mne blíži. Nakoniec spojil svoje peri s mojími a ja som začala spolupracovať. Bol to úžasný pocit. Potom sme vstali, Henry ma odprevadil domov, pred dverami mi dal ešte pusu a šiel oproti domov.

Tákže ďalšia časť je na svete. Dúfam, že sa vám páčila. Bola to taká predpríprava. Snažím sa písať dlhšie časti ale aj tak sú dosť krátke, pretože vás chcem trochu ponapínať.

Unesená MafiouOnde histórias criam vida. Descubra agora