Kým si tu✔

×7×

,,Ehm." odkašlal som si a Agathine oči sa upriamili na mňa, cítil som sa zmätený chcel som vedieť čo sa stalo ale tak mierne som sa aj toho obával. Obával som sa slov, ktoré by ma mohli položiť na lopatky.

,,Nechám vás." povedala jej mama a skôr než odišla z izby pohladila ju po vlasoch a venovala jednu pusu na čelo.

V izbe ostalo ticho, batoh som si zložil pri dverách a pomaly si sadol tam kde ešte pred chvíľou sedela jej mama. 

,,Agatha?" ohlásil som ju pretože už sa nepozerala na mňa ale sledovala svoje ruky. ,,Agatha, čo ti je?" spýtal som sa jej potichu a ona sa rozplakala ešte viac, cítil som ako mi stiahlo hrdlo. Sedela na posteli a po tvári jej stekali slzy chytil som ju za ruku aby vedela že som tam.

,,Agatha čo sa ti to len stalo?" spýtal som sa ale tá otázka vôbec nebola smerovaná na ňu.