Nespoznával som sám seba, takýto pocit uspokojenia som nemal nikdy robil som to pre radosť nie je preto že by ma to ukludnilo alebo upokojilo.
Počul som krik, povzbudzovanie ale aj ziapanie učiteliek, ktoré sa neodvážili vbehnúť medzi nás. V ďalšej rane ma zastavila až ruka na mojom ramene. Nebol to nijaký agresívny chmat bolo to niečo pokojné čo ma prinútilo sa mu pozrieť do tváre.
Do tváre zaliatej krvou, roztrhnutou perou aj obočím. Pozrieť sa do očí plné bolesti ale nebola to bolesť, ktorú vtedy cítila Agatha. Chcel som sa znova napriahnuť a znova mu vraziť a znova a znova aby pocítil takú istú bolesť ale tá ruka bola stále na mojom pleci už som nedokázal mu vraziť znova.
DU LIEST GERADE
Kým si tu✔
KurzgeschichtenKedy sa to pokazilo pred alebo až potom ako NÁM to prišlo do života.