Jej tvár bola desivo bledá a vyzerala akoby vôbec nespala.
,,Ehm, si v pohode?" potichu som sa jej spýtal a ona iba pomaly prikývla. Vytiahla servítky a utrela tú vodu.
Na moje počudovanie učiteľka si nič nevšimla. Môj pohľad som znova upriamil na ten podivne kývajúci sa strom, znova som prestal počúvať odpoveď jedného z bifľošov.
V triede bolo ticho, každý niečo robil. Niektorý si čítali poznámky zo zošitov iný si do nich kreslili.
Agatha, moja spolusediaca a do nedávna aj najlepšia kamarátka iba narovnane sedela a sledovala chlapca pred tabuľou.
Zrazu buchla rukou do lavice a všetky oči vrátane tých mojich sa otočili na ňu. Ak pred chvíľou jej tvár bola bledá teraz mohla konkurovať múke. Len tak sedela a jednou rukou sa pridržiavala lavice. Vyzerala ako keby každú chvíľu mala odpadnúť.

VOCÊ ESTÁ LENDO
Kým si tu✔
ContoKedy sa to pokazilo pred alebo až potom ako NÁM to prišlo do života.