Kým si tu✔

×33×

Celé tri dni som sa snažil uvedomiť si že už tu nie je. Že už nikdy neuvidím jej smiech a oči plné života.

Sedel som na zemi keď sa dvere do izby otvoril. Stála tam moja mama celá v čiernom a súcitne sa na mňa pozerala. Pozerala sa na mňa ako na ranenú srnku, ktorej nie je pomoci.

,,Ideš?"

,,Nie." zavrčal som na ňu a zavrela dvere asi sama tušila že nemá dôvod ma prehovárať.

,,Si si istý?" otvorila dvere a znova nakukla do izby.

,,Ano som si istý a choď už chcem byť sám." povedal som a ona zavrela dvere a za pár minút som počul buchnutie aj vchodových dverí.