Dni plynuli a čas akoby sa zastavil. Dookola som si v hlave odohrával náš posledný rozhovor. Prešli dva mesiace, teraz musí by na tom hrozne neviem si ani len predstaviť ako trpí ale sama ma tam nechcela.
Celé tie dva mesiace som do školy nechodil aj tak už je skoro koniec roka a nemám čo opravovať keďže som bol výborný žiak a preto si učiteľky nerobia ťažkú hlavu s toho že chýbam.
Sedel som za stolom a prevracal už asi piati pohár a stále som nemal dosť, z krabičky položenej na stole som si vybral cigaru a priložil ju k ústam. Malý červený plameň zo zapaľovaču ju zapálil. Nikdy som nebol ten typ, ktorý by fajčil a pil ale teraz som to už neni ja. Som niekto úplne iný kto nedokáže ani normálne uvažovať tak načo premýšľať nad budúcnosťou.
YOU ARE READING
Kým si tu✔
Short StoryKedy sa to pokazilo pred alebo až potom ako NÁM to prišlo do života.