·° yellow peace [TaeGi] °·

･ﾟ☆𝓱𝓸𝔀 𝔀𝓮 𝓵𝓸𝓿𝓮･ﾟ☆

,,Zajtra sa znovu vrátime. Brat sa určite poteší." Pohladil ju po hebkej tvári na ktorej mihom vykúzlil detský úsmev. Srdce jej poskočilo nadšením, že opäť uvidí svojho staršieho brata. Mamu i otca. Rozkvitla v nej nádej veriť jeho slovám. Zdravý rozum celkom v zabudnutí. Celá natešená stískajúc jeho chladné dlane aj tak vždy zostane sklamaná.

,,Ale vieš, že nikdy neostanem." Prepichol ju pohľadom. Svetlo mesiaca dramatizovalo jeho črty a osobu. Tvár ostrá a vážna, vždy keď bol v období ako je toto. Obočie zvraštené, ústa ochabnuté. V očiach mu plávali galaxie. Farby sa miešali, hviezdy zanikali. Nádej a beznádej.

Zrod, zánik, zrod, zánik. Trvalo neodňateľné.

Neuhla pohľadom. Čelila mu všetkými silami, najviac ako len mohla. Milovala ho celým jej srdcom. Ubližovala samej sebe pre jeho dobro.

Nasucho prehltla a napla sánku. Vybudovala si okolo seba kamennú hradbu. A keď bola úplne sama, zbúrala ju nefalšovaným zármutkom.

Ľahký úsmev na perách. Len na malú chvíľu. Ako keď okolo vás preletí motýľ a ani sa nenazdáte - už ho niet.
Opatrne vložila jeho veľké ruky do svojich malých, drobných. Tvár mu zmäkla keď ťažko si povzdychol. Vedel že ju to trápi.

,,Viem, ale na tom nezáleží. Vždy zostanem s tebou, Taehyung." Nahla sa k nemu a venovala nenápadný bozk na jeho líce. Presne tak nenápadný ako farbisté krídla motýľa v noci ako je táto, keď polnočné vtáky prebúdzajú všetky zmysly - čisté a zdravé. Jednoduchosť bytia a vôňa pobrežia. Zvuk života a pocit pokoja.

Spoločne sa uložili k spánku, ruka v ruke v sne kráčali púšťou bez akejkoľvek vody. Po čelách im stekali kvapky potu. Hlavy sa točia, myšlienky strácajú a hrdlá vyschýnajú.

Na okraji mesta spiaci na sedadlách starého auta, bez peňazí, bez rodiny. Pod oblohou posiatou hviezdami.

Sami pre seba.

*＊✿❀　❀✿＊*

Nebojte sa, nebude to hetero naveky.