Jemné krivky jasne badať v tancujúcich steblách trávy, vzdušne sa nakláňajúc sem a tam v chladnom vánku.
Hebká pokožka zahalená do červeného hodvábu - vhŕkne slzy každej z ruží privynutej k rozpáranej hrudi.
Tŕne predierajúce sa pľúcami,
no tie puky, ony všetky oddané sú čistej piesni. Čo vedie ich ku koncu za temnými mračnami.
Spolu so všetkými hviezdami lietajúc na okolo.Nežne hladia ich krehké lupene.
Láskyplne ich híčkajú.Yoongi načúva sladkú melódiu, unáša sa nebeskými bozkami. Súdrží s hviezdami i kvetmi i trávou i tým čo v nej vietor vykreslí. I s živým i s mŕtvym rozpráva sa.
Maľuje belasé ruže na červené a tie červené opäť na belasé. Na inom mieste, v istý čas.Po drobných smaragdových kvapkách farbí lupienok po lupienku.
A Taehyung na rovnakom mieste, avšak v iný čas, nevidí dokonalosť v Yoongiho očiach. Hľadí doň a márne hľadá hocijaký príznak jeho prítomnosti.
Jeho dlane sú páperové a ružové - akoby nimi namaľoval západ slnka.
Telo prepletené sieťami krov jeho tŕní, ktoré naň budovali zakvitnutý záhon, krásu čo skrýva rany.
Pokojne privrel viečka a jemný úsmev pristal na jeho tvári.
Obaja, Taehyung i Caia sledovali ako sa chlapcovi pravidelne zdvíha hrudník a uzmierene oddychuje.
,,Možno doň auto nenarazilo prisilno," prehovorila Caia, no Taehyung túto poznámku vnímal ako nepodstatnú.
Ticho vzal Yoongiho zahaleného do svetelnej prikrývky a opatrne ho položil na sedadlá auta.
A ešte hodnú chvíľu pozoroval jeho spokojný výraz, neschopný si spojiť udalosti.
/////
yoongi je proste magical a to je bum bum bum koniec vašim spochybnujucym myšlienkam.
ESTÁS LEYENDO
·° yellow peace [TaeGi] °·
Fanficyellow peαce - ᴘʀɪᴘᴏᴍɪᴇɴᴋᴀ žɪᴠᴏᴛᴀ ᴘʀᴇ ɴɪᴇčᴏ čᴏ ᴜž ᴅáᴠɴᴏ ᴜᴍʀᴇʟᴏ.