·° yellow peace [TaeGi] °·

𝓹𝓻𝓮𝓽𝓽𝔂 𝓯𝓪𝓬𝓮𝓼

Doma dávno nebol a bol rád, že naň občas takmer zabudol.

Spomenul si na Jimina a všetky nepodstatné mihotavé tváre, ktoré okolo neho vábne tancujú. Bledé, stekajú k špine s nechutnými grimasami, keď sa na ne svetlo leje, keď krása presvitá spoza tenkej vrstvy stebiel, keď na ľahkých slovách je ju cítiť.

Vyhýbajú sa farbe či vôni - bolí ich maľovať zrnko po zrnku, žijúcu dušu.

Niekedy sa mu i Jimin zdal byť rovnaký, obyčajný a špinavý, avšak aj on sám bol. Preto sa rozhodil viac zžiť s reálom - čo stojí na opačnej strane, celkom vzdialený, celkom blízko - až na dotyk. Zozbierané črepy zanesené atramentom.

Zžiť s chladným mrazom, ktorý ho občas zobúdzal v strede noci, keď ho pustota hladila po vrelých lícach.

Pozerať sa mdlými očami - tie preklínať všetko čo uzrú, tam, niekde odkiaľ ľadový vietor veje. Tam kde všetky vyhorené a zbytočné, už čierne hviezdy živoria.

Na druhej strane viečok vypálený tento obraz, stále ho má na zreteli - pustá zem, v nej putuje prázdnota, mŕtve oči, ktoré ožijú keď všetko slnko  zanikne.

Yoongi sa rád pozeral práve tými. Nehľadali zmysel. Boli ľahké a osamelé. 

Spomenul si na Jimina, keď si spomenul na domov. Na jeho verného spojenca, tvár pokojného princa, takého, čo žiari medzi hviezdami. Takého, čo má svoj trón od nepamäti prisvojený.

Avšak jeho trón príliš ďaleko stojí, jeho slová nepočuť nahlas, jeho súhvezdia zhasínajú včas, kedy prvá iskra, prvá machuľa, prívetivý chaos vdýchne do svojich pľúc.

Na Taehyungových lícach akoby pohrával svieži dar - spontánnosť a pokora.  Akoby i on bol jeden z pohľadov, akoby aj on umožnil Yoongimu vidieť viac ako doteraz - nie však miesta kde všetko strácalo význam. Ale akoby on sám bol farebnou machuľou, kmitavým chaosom, čo vženie lásku do všetkých sŕdc.

Malé šťastie, ktoré robí vesmír farebným. Niečo, čo daruje kráse slobodu, súhvezdiam ich žiaru - niečo čo ich odmocní, čo nerobí ich uväznené v nekonečný čas.

Je nádherný. On je krása, čo chce mi preniknúť mysľou.

Jednak bol Jimin, jednak bola Caia - ona bola snáď stelesnenie dokonalosti. Ale i bledé tváre sú nádherné, pred tým ako sa vie, aké sú prázdne.

Lež Taehyung bol vzácny. Mal význam- významy. Bol zlatá niť na pretrhnutí medzi nekonečným blahom a otupným zúfalstvom.

Bol pominuteľný, ak nebude kvitnúť on, nebudú ani lúčne kvety. Bol hodný všetkých sĺz, čo padajú z neba.

Bezcennú krásu nahradí opäť ďalšia, čo sa bude ukazovať svetu. Túto treba objaviť a vzkriesiť. Je nevedomá. 

//////////////////////////////

Hej, ale ľudia, tie songy čo sem dávam sa vážne oplatí vypočuť-