·° yellow peace [TaeGi] °·

★*ﾟ𝓵𝓲𝓶𝓹𝓲𝓭 𝔀𝓸𝓻𝓭𝓼 *★

Akoby sa Yoongimu o Taehyungovi snívalo po každé v jeho priesvitných snoch - nikdy neobjavil farbu jeho pier, nikdy ich nezazrel - jeho bozky však cítil všade. Všade kde sa ho čerstvá lúčna tráva dotýkala. Všade kde ho slnko polapilo v svojej zlatej sieti. Nikdy nevidel jeho tvár ale cítil jej hebkosť keď hladil lupene kvetov.  Ale vždy sa strácal pomedzi oblaky, v moment keď k nemu slobodné ruže chtiac nechtiac prihovorili - túžili mu ukázať akým smerom letí.

O nejaký čas sa , zrejme, ocitli v meste, kde na seba prvý krát natrafili.

Míňali malé obchody s hudobninami, kaviarne a luxusné reštaurácie, do ktorých, z ich troch, maximálne vkročila iba Caia.

,,O ulicu zaboč doprava," prehodila. Taehyung tak učinil a onedlho zaparkoval na malom parkovisku neďaleko centra.

Táto časť mesta bola veľmi obľúbená, pre Caiu ako stvorená. Chodieva sem veľa ľudí k fontáne a do divadla. Rada upútavala ich pozornosť, milovala byť tou najkrajšou, najmladšou - všetko jej bolo odpustené Jej blyštivé oči ukradli hocikoho, jej mladé telo, túžil vlastniť každý jeden muž -  jemné a krásne, vyrezané v postoji skutočnej lady. 

Bohatí sem chodili do predražených reštaurácií.

Do jednej vkročili.

Taehyung si pomysel, že takto asi kedysi trávila svoje dopoludnia. Ešte keď bývala s rodičmi, ešte keď nestretla chlapca ako je on. Vtedy určite nosila iné šaty - drahé a žensky elegantné, také aké jej kupoval otec.

Teraz vyzerala skôr ako niekto, kto náhle utratil všetky peniaze v lotérii, ani si to nestihol všimnúť. Jej šaty, čo ju robili pred tým neodolateľnou, ju teraz robili rozťahaným vzdorovitým teenagerom. No stále bola upravená a okúzľujúca. Vlasy mala temer vždy za ušami, aby ukázala svoj nádherný štíhly krk.

Sadli si k jednému zo stolov v strede miestnosti.

Yoongi to neznášal.

Taehyung si utrápene povzdychol.

Nikdy nemali peniaze na trávenie času činnosťami  čo ich stáli viac ako 20eur. Toto bola jedna z nich, avšak Taehyungovi hneď malo dôjsť, že Caii nejaké peniaze rodičia teraz dali. Bol ponížený ale rád. 

,,Takže, Yoongi," usmiala sa. Nechcela byť milá. Nebola šťastná, že tu s nimi sedí.

Vystrela ruky na stôl a pozdvihla obočie. ,,Máš tu rodinu?"

Pokrútil hlavou. Sledovala ho zhrbeného, ako prázdne na ňu hladí. Neusmieval sa.

Pozrela na Taehyunga, on na ňu, nevidí ju. Jeho tvár sa prelínala s Yoongiho - celkom hluchý, celkom prázdny - v ich očiach isté búria sa farby.

Chytila ho za ruku, on ju tiež, necíti ju. 

Začala, akoby na to všetci čakali :  ,,Vieš, ako to povedať, zasmiala sa," ja a Taehyung sme spolu už dlho, bývame spolu." 

Yoongi sa tváril stále rovnako a tak pokračovala : ,,Hocikde. V hoteli, u známych, u kamarátov, navštevujeme naše rodiny," stisla mu ruku ešte viac, odmlčala sa no potom dodala : ,,Sme šťastní."   

Skrivila tvár a zľutovane nahliadla Yoongimu do očí. ,,Chcela by som to isté aj pre teba, ale mám pocit, že by ťa naši známy nemali radi. Oni mi nedovoľujú sa stýkať s hocikým."

Iskra dávno splynutá s vlnami v mori. Splanúť by chcieť v oheň, čo nemožno zapáliť. Dávno zhasli jeho plamene, nik' sa ho nebojí. Veje ako dym, čo dusí kvety. Rozdrvená na kusy, preč odviata, nik si nespomína na svetlo, čo vyrážalo z jej bielej sťa sneh hrudi.

Yoongi opäť iba prikývol. Jej priateľmi nepotreboval byť milovaný. Aj tak sa mu zdala smiešna ale nezasmial sa.

Bezvýznamný omyl , čo nemá riešenie, nenúti myslieť, nenúti cítiť.

Víťazne sa pousmiala a naďalej zostala ticho. Všetci zostali ticho.

Za Yoongiho jedlo zaplatili.

/////////////////

Water is getting colder, let me in your ocean, swim