·° yellow peace [TaeGi] °·

♥♡ тaeнyυng ♡♥

Yoongi sa zobudil v skoré slnečné ráno. Opäť cítil svoje telo - v ňom všetky kosti, perfektne zapadnúť do seba. Možno až príliš.

Cítil jemnú bolesť v hrudi, akoby závan studeného vetra zasypával jeho rebrá bolestnými bozkami. Cítil pichanie v srdci, akoby samo výskalo od trápenia - zaviate kryštálmi priezračného ľadu.

No keď sa dotkol svojej pokožky - bola vrelá. Červená, maľovaná v ligote.

Vzhliadal ponad horizont - a hádal, odkiaľ to svetlo uniká?

Cez okno auta naň hľadelo modré nebo bez jediného obláčika. Prizrel sa bližšie a kúsok pod ním sa rozmáhala nekonečná lúka. Siahala až k hviezdam a mesiacu, ktorý sa lúčil s nocou a vítal slnko.

V diaľke pás vysokých stromov, z ktorých vzlietajú v krídli biele vtáky. Smer menia tu i tam, neriadia sa nijakým pravidlom - ich let nevyzerá chaoticky , ponáša sa na čistotu a radosť.

Nablízku nim vlasy vejúc vo vetre, hebká tvár a čerešňové líca pobozkané slnkom, ktoré príjemne hreje.

Nablízku nim chlapec, zlatým prachom zaviaty. Jemne privreté oči, oslnený dotykom vánku, čo ho hladí. Sledujúc krídla vtákov ako sa pomaly strácajú v diali.

Kvety sa zúfalo snažia dosiahnuť na jeho tvár a lupeňmi pobozkať jeho líca. Nebo chce sa dotknúť jeho pokožky a zafarbiť ho. Slnko chce ho ukradnúť len pre seba - celý svet ho chce milovať.

Yoongi sa usmeje a zakričí naň: ,,Taehyung!"

Chlapec sa otočí, so spýtavým výrazom na tvári. Prižmúri oči, no kvôli jasu takmer nič nevidí - rozbehne sa k autu.

Yoongi otvorí okno a chlapec doň zvedavo nazrie. Nemohol uveriť tomu, že sa Yoongi konečne prebudil.

,,Snívam? Pekné sny sa mi často nezdajú," povedal Yoongi, bystrý zrak uprený do Taehyungových očí, farby ako lieskové oriešky. Taehyung s tisíckami slov ma perách, zostane potichu.

 Yoongi skloní hlavu a dodá : ,,Bolo na čase, huh?"

Taehyung sa vrelo usmial a očarene sledoval Yoongiho len na pohľad jemnú tvár. Vyzeral malý a zraniteľný. Jeho biele vlasy lietali na všetky strany - pripomínali mu malé nadýchané oblaky. A jeho rozospaté oči, ktoré si pretieral svojimi drobnými päsťami, boli uzmierené a pokojné.

Potom sa však spamätal a rýchlo zo seba vyprskol : ,,Si v poriadku? Bolí ťa niečo?" Nahol sa cez okno a očami mu lietal po tvári. Cítil sa vinný, čo ak mu ublížil?

Yoongi urobil grimasu a odtiahol ho ďalej. ,,Som unavený."

,,Čo?" začudoval sa Taehyung. ,,Spal si veľa." Yoongi pozdvihol obočie a čakal odpoveď.

,,Dva dni."