V tomto okamihu sa Taehyung cítil viac živí ako hocikedy pred tým. Bežal najrýchlejšie ako mohol - i keď si neuvedomoval čo presne mu hrozí. Bežal s ľahkosťou. Jeho nohy sa napli a do pľúc sa nahrnul nový vzduch. Presne toto potreboval. Chlapec bežal hneď vedľa, oheň ho takmer polapí, horia mu päty - no nebežal pred ohňom. Bežal s úsmevom na tvári, žil nekonečný čas, stále dúfajúc že sa zmení. Umrel snáď tisíckrát pred tým. Bežal a cítil, že v ňom rozkvitá niečo milé a blízke jemu samému. To, kvôli čomu prúdi krv v jeho žilách. Bežal, pretože to bolo nevyhnuté. Bežal pretože vedel, že naň ho raz hviezdy zažiarili. Bežal, pretože sa naň ho mesiac vtedy tak krásne usmieval. Bežal, pretože si bol vedomý, že oheň nikdy nezhasne. Čas sa nikdy nezastaví a smrť bude ožívať. Občas mal pocit, že sa musí ponáhľať. Avšak nemusí.
Taehyung si užíval silu adrenalínu a zdal sa byť nezastaviteľný. Šťastie že ho neznámy zdrapil za rukáv a tým ho zastavil - ba by ho chytili. Hodil ním za roh do odpadkov. Taehyung ho sledoval s údivom sa tvári. Vôbec sa nebál, jeho tvár bola usmiata. Jeho telo robilo pokojné pohyby - pretože vedel, že už nič nemôže stratiť. Každý deň bol pripravený na smrť.
Potichu sa skrčil vedľa Taehyunga a nepatrne sledoval partiu mužov blížiac sa k nim. Ich prudký dych sa miešal dokopy a tep srdca ohlušoval všetko naokolo. ,,Skurvený Yoongi!" zvolal jeden z mužov keď zastali. Bol ohromne vysoký a silný. Všetci sa bystro obhliadali a do tvárí sa im liala červená. Yoongi ich pozorne sledoval a práve v tomto momente vyzeral hrozivo. Akoby čo chvíľu na nich vybehol a roztrhal ich ako zúrivý pes. V očiach mu vzplanuli plamienky. Koncentrovaný a nebezpečný. ,,Ked ťa zavolám, prídeš," šepol a ako duch sa zjavil pred partiou starších mužov. Taehyungovi poskočilo srdce. Žalúdok sa zvieral a hrdlo vyschlo.
Okamžite spozorneli a rozbehli sa proti nemu. Taehyung to všetko iba sledoval a dúfal, že zle počul a Yoongi sa ho nechystá zavolať. Nestíhal vymyslieť spôsob ako sa odtiaľ dostať skôr ako dostane v tomto riskantnom stretnutí vlastné slovo. Schyľovalo sa k bitke, no Yoongi to bral s nadhľadom. Pobavene sa zasmial a sklonil hlavu k zemi - čakal kým budú dostatočne blízko. Keď však zacítil napätú päsť vedľa svojej lepky, bolo v ňom opäť badateľné zúrivé zviera. V sekunde zareagoval, vytiahol si z bundy zbraň a namieril ju proti mužovi. Hlavu naklonil do zadu aby si ho mohol lepšie premerať. Prepichol ho pohľadom. Miloval vidieť ich znepokojené tváre. No ostatní sa ihneď spamätali a vykročili vpred. Yoongi ich však zastavil keď vyhlásil : ,,Mám niečo lepšie ako vaše drogy." Muž na ktorého mieril, dal ostatným s menšími pochybnosťami znamenie na ústup a teraz už všetci čakali len na jeho návrhy. Aj vystrašený Taehyung, ktorý bol stále skrytý za taškami odpadkov - neschopný urobiť hocičo. Yoongi potreboval chvíľu na premyslenie si svojho rozhodnutia - ale potom sa zatváril úplne vážne. So zvýšeným hlasom povedal : ,,Mám jeho." Ukázal zbraňou na Taehyunga.
////////////////
Jamačakiiiiiiiiii
YOU ARE READING
·° yellow peace [TaeGi] °·
Fanfictionyellow peαce - ᴘʀɪᴘᴏᴍɪᴇɴᴋᴀ žɪᴠᴏᴛᴀ ᴘʀᴇ ɴɪᴇčᴏ čᴏ ᴜž ᴅáᴠɴᴏ ᴜᴍʀᴇʟᴏ.