Rose Black: Dear Depression

1.

Obyčajné ráno....obyčajný deň...divná ja. Pozerala som do zrkadla s nevyspatými veľkými očami. Umyla som si tvár na prebranie. Zobrala som si tašku a pomalým krokom odkráčala do školy. V ušiach mi hrala hudba, čo ma upokojilo. Keď som sa blížila ku škole, pohľady fifleniek a ostatných ma neminuli. Ach...nemôžu si ma jeden deň jednoducho nevšimnúť bez toho aby sa začali smiať? Sklopila som zrak a došla do triedy. Ako obvykle, sadla som si úplne vzadu do rohu, kde som sa mohla tváriť že neexistujem. Mala som ešte čas kým začne hodina a tak som si kreslila. Milovala som len tak ticho sedieť a kresliť čo som cítila. Konečne som sa uvoľnila. Takmer už začala hodina a na mojej kresbe odrazu zastal niekoho tieň. "Tak čo? Zasa kreslíš somariny?" Zdvihla som hlavu a zistila, že predo mnou stojí tá najväčšia mrcha akú som kedy mohla poznať. Prevrátila som oči a pokračovala ďalej v mojej práci. "Ach Rose....ty si tak milá. Myslela som že by si mi mohla dať opísať domácu." Nahodila falošný úsmev. "Grace...je mi ľúto ale nie. A poprosila by som ťa aby si odkráčala preč, pretože tvoja prítomnosť mi zvyšuje tlak." Na krátko som sa na ňu usmiala a ona sa z nervami otočila a odišla. Do triedy prišiel profesor no ja som ešte stále kreslila. Precízne vytienovaná gotická architektúra sa začala rysovať na papieri a... Učiteľ prišiel k mojej lavici a z celej sily udrel po stole. Neskutočne som sa zľakla a každý sa zrazu smial ako zmyslov zbavený. "Blacková!! Dávaj pozor na hodine! Nechceš aby som ťa znovu poslal do riaditeľne..." Vrieskal po mne a ja som len potriasla hlavou.

Konečne koniec vyučovania. Vzdychla som si a celkom som sa tešila ísť domov. No to ma okamžite prešlo keď som otvorila dvere a mama mi dala facku. "Rose volal mi tvoj profesor....." Ďalej som už nemohla vnímať tú ukričanú ženu ktorá bola od zlosti úplne bordová. Bez kúska života som tam len tak stála a sledovala ju. Zrazu ma schytila a odtiahla do mojej izby kde ma zavrela. Ľahla som si do postele a horúce slzy ma pálili na lícach. Prečo práve ja? Musela som v minulom živote niekoho zavraždiť keď takto trpím. Zaspala som.

Ja viem...zatiaľ nezaujímavé no kniha sa iba rozbieha.

Vaša Blackrose💀🖤