Keď ma už takmer pobozkal....začal mi zvoniť mobil. Romantická chvíľa bola prekazená kvôli mojej sestre. Rýchlo som zdvihla. "Ahoj...vadilo by ti ak by som ťa poprosila aby si okamžite prišla domov? Je to súrne...ponáhľaj sa!" Vyľakane som sa rozlúčila s Andym a bežala domov.
Zadýchaná som takmer vykopla dvere. "Ella čo sa deje? Je všetko v poriadku?" Dychčala som. "Nie, musíš mi pomôcť! Ktoré šaty si mám vziať na večeru s Erikom?" Šokovane som sa na ňu pozrela. "Tieto červené alebo modré?" Ukázala na elegantné šaty. "Len kvôli tomu som bežala ako na maratóne a prišla o.... to je jedno." Vzdychla som si. "Prepáč Rose, ale potrebujem to. O pol hodinu odchádzam a ty si moja jediná záchrana." Takmer sa rozplakala. "Vezmi si tie modré, hodia sa ti k očiam." Jemne som sa usmiala na sestru. "Ďakujem!" Objala ma.
V tých šatách vyzerala úžasne. A jej dlhé blond vlasy boli dnes natočené....ďalšie plus. "Už bež, inak budeš meškať!" Vystrčila som ju z dverí. Keďže som nemala čo robiť, začala som maľovať.
Čas rýchlo prešiel a ja som bola takmer hotová. "Ahooj! Som doma." Vysmiato pribehla. "Ako to šlo?" Po otázke iba mlela a mlela. Ja som zatiaľ domaľovala obraz. "No sestrička...už je veľa hodín, ak ti to nevadí, pojdem spať." Zamávala mi a odišla. Odložila som štetce rozhodnutá, že si ľahnem a budem spať. Nešlo to! Stále som si odohrávala v hlave tie krásne chvíle s Andym. V nose som stále cítila jeho príjemnú vôňu a na tvári jeho jemné dotyky. Ach Blacková, toto sa nemalo stať... Nemala si sa zamilovať!
"Rose zaspala si! Rýchlo vstaň!" Budila ma Ella. Rýchlo som sa posadila a omylom do nej udrela. Bežala som sa pozrieť na čas, bolo 8:20. Nahádzala som do seba cereálie a bežala ďalej.
"Dobrý deň, prepáčte ja..." "Sadni si Blacková a buď ticho!" Prerušil ma profesor. Zahanbene som si poslušne sadla.
Cez voľnú hodinu som si šla sadnúť na lavičku do školskej záhrady. Pustila som si hudbu na slúchadlá a robila domáce úlohy. Zrazu mi ktosi vybral jedno slúchadlo. "Dobrý deň, slečna, neviete kde nájdem jednu dievčinu menom Rose Black?" Pošeptal chlapčenský hlas a ja som hneď vedela kto to je. Celá červená som sa usmiala a otočila sa na Andyho tvár. Preskočil lavičku a prisadol si. Nenápadne sa prikradol bližšie ku mne a objal ma. Sme v riti dievča... Inak, asi trpím rozdvojenou osobou ale to je jedno. :D
Baví Vás čítať túto knihu? Ak chcete, dajte mi vedieť v komentári. Som rada že ma fantázia neopúšťa a dúfam že mi aj ostane.
Vaša Blackrose💀🖤
ESTÁS LEYENDO
Rose Black: Dear Depression
Novela JuvenilKaždý máme občas depresiu...ja Vám tu opýšem život osamelej, veľmi talentovanej a tichej dievčiny menom Rose Black. Jej život je iba jedno veľké trápenie, potom však stretne umelca do ktorého sa zamiluje....ale je on ten pravý alebo jeho krása nehov...
