Rose Black: Dear Depression

6.

"Ak chceš, môžme ti dnes prerobiť izbu. Čo ty na to?" Škerila sa na mňa. Opätovala som jej úsmev a ona mohla vyčítala moju odpoveď bez slov. "Super! Čím začneme ako prvým? Čo ťa baví? Čo počúvaš? Si goth alebo?..." "Počkaj! Dávaš veľa otázok." Zasmiala som sa. "No...mohla by som si tam spraviť miesto na maľovanie?" "Ty maľuješ?" Prekvapene sa na mňa zadívala. Jemne som prikývla. "Woow, samozrejme že môžeš mať miesto na maľovanie a kľudne si tam daj aj plagáty." "Nemáš náhodou plagát  Mcr?" Opatrne som sa opýtala. "Robíš si srandu? Ich zbožňujem. Dám ti aký len chceš."
Rozprávali sme sa ešte dlhú chvíľu. Zístila som, že moja sestra nie je až taká zlá ako bývala. Asi konečne dospela.

Moja izba po celom dni začala vyzerať presne podľa môjho štýlu. Ľahla som si do postele a rozmýšľala nad zajtrajším dňom. Zajtra už musím ísť do školy... Tá myšlienka mi nahnala nepríjemný pocit stresu a stiesnenia.

"Pi-pi-pi" Po zaznení odporného zvuku mi prišlo zle. To zvládneš Rose. Musíš byť silná. Naozaj sa mi nechcelo ísť na miesto psychického týrania. Po všetkých ranných povinnostiach som odišla do školy.

Sadla som si ako obvykle do zadu a maľovala. Do triedy vošiel učiteľ. Vôbec som mu nevenovala pozornosť až dovtedy, dokedy som si neuvedomil že do miestnosti neprišiel sám. "Dnes tu prišiel slávny umelec Andy Week, predpokladám že ho poznáte." "Dobrý deň, rád by som Vám ukázal na hodine výtvarnej moje maľby." Keď sa ozval príjemný hlas 19 ročného chlapca, zdvihla som pohľad. Mal čierne neposlušné vlasy a tie oči...uvedomila som si že sa na mňa pozerá s milým úsmevom. Rýchlo som sklopila zrak a pokračovala v maľovaní.

Po skončení hodiny sa všetky dievčatá rozbehli za umelcom. Chudák, nevedel sa ani pohnúť. Sledovala som ako sa ho snažia zbaliť ale on....on ich ignoroval. Pozrel sa znova na mňa. Rose ukľudni sa lebo dostaneš infarkt. Začala našťastie výtvarná a tak sme vošli do ateliéru. Učiteľ nám zadal prácu a popri tom sme sledovali chlapcove práce. Svoj stojan som odtiahla dozadu a v kľude vykonávala moju obľúbenú činnosť. "Ehm ahoj." Povedal niekoho hlas. Moje oči našli Andyho. "Ahoj." Povedala som opatrne. "Môžem sa pozrieť?" Ukázal na plátno a ja som v strese prikývla. Čo ak povie že je to hrozné? S úsmevom sa pozrel na môj vytvor a očarene zhodnotil. "Si šikovná. Máš naozaj talent." Pozrel na mňa s tým najkrajším úškrnom. Cítila som ako mi do tváre pumpuje horúca krv a ja chytám červeň.

Čo hovoríte na Andyho? Bude to láska? Čítajte ďalej a zístite.
Ďakujem za všetky prečítania a hlasovania.

Vaša Blackrose💀🖤