Briarwood

Bez schopnosti

Pondelok 15:39

Via sedela u mňa na posteli a zazerala na monštrum, ktoré sedelo v rohu izby.
"Zachvíľku ma tým pohľadom prebodneš." Povedal Jedd uštipačne.
"Takže ty využívaš schopnosť ovládania temnoty na takéto hlúposti?" Otočila hlavu na mna a ukázala na Jedda. Hrabal som sa v skrini a hľadal nejaké oblečenie ktoré si oblečiem na schôdzku s Dannym.
"Mohla by si mi prosím pomôcť? Som zúfalý." Sadol som si na postel a sledoval Viu ktorá začala robiť to čo som ja robil doteraz. Vytiahla zo skrine čirne úzke džíny.
"Týmto sa nedá nič pokaziť." Usmiala sa. Jedd sa po chvílke odplazil pod posteľ a nastalo ticho.
"Dobre to dopadne, neboj." Odvetila popri tom ako vyberala nejaké tričko.
"To dúfam." Postavil som sa k oknu a rozhliadal som sa akoby som niekoho hladal.
"Tiež mám schopnosť, Em. Vidím to čo sa stane, teda aspoň zhruba. Budúcnosť je niekedy nestála a mení sa podla našich rozhodnutí, ale na toto schopnosť nepotrebujem aby som ti povedala že to dobre dopadne." Usmiala sa ja som zostal trošku zaskočený. Vedel som že sú aj další, ale nemyslel som si že aj Via. Podala mi tričko a ja som sa začal prezliekať zatial čo Via odbehla dole za mojím otcom.

Pondelok 16:26

Stál som pred kaviarňou a pozrel som sa na hodinky. Som tu o pár minút skorej. Vošiel som dnu a sadol som si k stolu. Znovu som skontroloval čas. Bol som nervózny a chcel som ujsť ale už som sedel. Otvorili sa dvere a vošiel dnu, usmial som sa a on mi úsmev opätoval.
"Čo tak že si zmenil názor?" Dal si dole koženú bundu a sadol si.
"Myslel som.. že asi bude lepšie sa spoznať s novými luďmi, nech sa necítim sám."
Prikývol hlavou. Chvíľku sme len tak na seba pozerali. Nebol ničím špeciálny, obyčajný chalan s hnedými upravenými vlasmi, oblečený ako sa na stredoškoláka patrí a mierne atletická postava dodávala tomu všetkému trochu čara. Potom som si všimol zelené oči od ktorých som nemohol odtrhnúť pohľad.
"Páči sa ti tu zatiaľ? A na škole?" Prerušil ticho a so mnou len tak trhlo.
"Ja som sa tu narodil, vyrastal, ale potom sme sa s mamou presťahovali keď sa naši rozišli. A na škole je to zatial fajn, ale nemôžem to súdiť podľa jedného dobrého dňa." Pousmial som sa.
Kecali sme hodiny, vonku sa zotmelo a ja som si to ani nevšimol lebo som sa dobre bavil. Steny spadli a už som nebol taký ostýchavý. Došielo k času kedy som musel odísť, odprevadil ma na moju ulicu a dali sme si zbohom. Radostne som vykračoval k svojmu domu. Pred odchodom ma pohladil po tvári a nemohol som to dostať z hlavy. Cítil som sa akoby som lietal.

Pondelok 21:57

Vošiel som do izby v ktorej bolo ticho. Prezliekol som sa do teplákov a šiel sa umyť. Niečo mi tu nehrali, vrátil som sa z kúpeľne do izby a mierne som sa zamračil.
"Jedd?" V izbe bolo ticho. Ani známka po príšerke ktorá vypĺňala moju samotu. Pozrel som sa pod posteľ a do skrine, ale nikde nebol.
Zrazu mi zavybroval mobil a so mnou trhlo. Nebol som zvyknutý na také ticho. Pozrel som sa na displej a našiel som tam správu od Vii. Na Jedda som zabudol hneď ako som si začal písať s Viou ktorá bola zvedavá ako to dopadlo.

Danny
Pondelok 21:58

Kráčal som ulicou k svojmu domu a hľadel popri tom do mobilu, vytočil som číslo na Bena a čakal kým to zdvihne.
"Čau, no ako?" Ozval sa Benov hlas.
"Všetko dopadlo v pohode, odprevadil som ho. Potom som sa ho dotkol a potlačil jeho schopnosť." Odvetil som.
"Takže má schopnosť aj on." Na chvíľku ostalo ticho.
"Schopnosť sa mu za pár hodín vráti, sám vieš že to je len dočasné. Pokúsim sa zistiť viac, len potrebujem čas." Vošiel  som do svojho domu a zložil som telefón.