Briarwood

Tréning

Sobota 6:22

Sedel som na kapote Dannyho auta zatiaľ čo on sa oň opieral. Oba naše pohľady boli uprené na východ slnka. Žlté lúče ranného slnka sa opierali na naše tváre. Odpil som z kávy, z ktorej sa ešte parilo, a druhou rukou som ho chytil za tú jeho. Pozrel som sa na neho a usmial som sa. Kiežby každé ráno mohlo byť takéto. Pomaly sa pozrel na mňa a naklonil sa ku mne. Oprel si hlavu o moje plece a druhou rukou ma objal. Z auta potichu hrala hudba ktorá dolaďovala celej scenérii príjemnú atmosféru. Slnko pomaly vychádzalo.

„Čo chvíľa bude pol siedmej a ani jeden z nich sa tu zatiaľ neukázal." mierne som sa odtiahol a pozrel sa na Dannyho.

„Aj keď sme ich zavolali, mne tu nechýbajú." usmial sa a pomaly ma pobozkal. Iba som sa uchechtol.

„Áno ani mne, ale vstávali sme kvôli tomu celkom skoro." napravil som si sveter a pomiešal kávu krúživým pohybom rukou.

Po chvíľke sa postavil a prešiel ku mne. Pozeral som sa na neho ako ma chytil za stehná, keď zrazu ma zdvihol z auta. Prekrížil som si nohy za jeho chrbtom a mierne mu potiahlo kútikmi.

„Môžme ich počkať v aute." navrhol. Zostal som mierne bez zmyslov a iba som prikývol, zatial čo ma niesol k zadným dverám auta.

Položil ma na zadnú sedačku a zatiaľ čo som cúval po koženej sedačke on sa plazil ku mne. Prvý bozk striedal druhý a naše prsty sa preplietli. Obíjmal som ho nohami a snažil som si špičkami prstov na nohách vyzuť druhú topánku. Jeho pery prešli na môj krk a svojou ľadovou rukou siahol pod sveter. Zimomriavky prešli po mojom tele. Bol som v eufórii. Už som to nevydržal a začal som si vyzliekať sveter. Pozeral sa ako sa snažím bojovať sám so sebou a keď sa mi to konečne podarilo vrhol som sa na neho. Prechádzal som rukou po jeho hrudi dole až k opasku.

Rozdelili nás tri tlmené nárazy prsta na okno auta. Zdvihol som hlavu a uvidel som Viu ako sa škerí na nás z vonku. Obaja sme sa zlakli a ja som sa vrhol hneď po svetri. Danny sa otočil na Viu a len pokrútil hlavou a pousmial sa. Za Viou stála Liss ktorá nám mávala. Ben stál pri aute ktorý vyťahoval z kufra batoh s vecami. Rýchlo som sa obliekol a vyletel som z auta červený ako paprika.

„My..Mysleli sme si že ste zaspali." Snažil som sa si upraviť vlasy. Darmo.

„Dostať Viu z postele je ťažšie než sa zdá. Povedali by ste že koľko také dievča dokáže zjesť na raňajky?" pohoršil sa Ben prehadzujúc si ruksak cez plece.

„Raňajky sú základ d.."

„Základ dňa, áno vieme." povedali Liss a Ben jednohlasne. Ja som sa len usmial a v duchu som poďakoval Benovi za to že zmenil tému.

Postavili sme sa na rovinku neďaleko od zapararkovaných áut a potichu sme si vymieňali pohľady.

„Je možné že naše schopnosti teraz sú len začiatkom toho čo dokážeme potom. Dokážem potlačovať schopnosti dotykom, ale raz sa mi to podarilo bez toho aby som na niekoho musel položiť čo i prst." Danny prerušil ticho a pozrel sa na nás ostatných.

„Vaše schopnosti sa budú trénovať lahšie, moje vízie prichádzajú samé od seba. Nedokážem ich ovládať alebo vyvolávať." prehovorila Via „Dnes vás budem len s Liss povzbudzovať a sledovať Vás."

Všetci sme prikývli. Znelo to tak jednoducho ale sami sme nevedeli kde začať. Je pravda že ja som so svojou schopnosťou pršiel už kus cesty, ale stále bolo čo dolaďovať.

Postavil som sa o kus ďalej a zdvihol som obidve ruky pred seba. Pri končeku prstov sa mi začala formovať čierna hmla ktorá pretekala pomedzi moje prsty. V mysli som si predstavoval rôzne tvary a hmla začala naberať podobu. Zatvoril som oči ,ale moja moje predstavy stále utekali k tomu čo sa pred pár momentami dialo v aute. Moje telo sa naplnilo emóciami. Temnota teraz neprechádzala len mojimi prstami ,ale celými mojimi rukami. Danny a Ben nachvílku zastali a cítil som ako sú všetky pohľady na mne. Z tmy sa začal formovať obrovský čierny oštep ktorý som pevne uchopil do pravej ruky. Pozrel som sa naň a prezrel som si ho, po momente som ho vrhol smerom na najbližší strom. Oštep zasyčal pod vánkom vzduchu a prebodol strom v ktorom sa zasekol. Po chvílke sa oštep rozplynul a zostala po ňom len diera v strome. Daniel sa len usmial a Ben na  prázdno prehltol. 

„Myslím že ty až toľko tréningu nepotrebuješ." prehovorila ohúrená Liss.

„Vždy je čo zlepšovať." usmial som sa a dali sme sa zase do práce.

                                                                     Poobede Briarwood Caffee

„Ben a Danny spravili dneska veľký pokrok oproti tomu čo dokázali len predtým." zkonštatovala Liss.

„Mrzí ma že som dneska nebola prínosom do skupiny." ťukala prstom do stola Via so smutným pohľadom.

Liss a Via sa rozprávali zatial čo ja som si prevesil nohu cez Dannyho ako som to mal vždy vo zvyku.

„Dneska si bol celkom slušný." povedal Danny potom ako sa napil kávy.

„Celkom? Videl si ten strom? Ešte jeden oštep a spadol by." snažil som sa zveličovať situáciu viac než zvyčajne s úškrnom na tvári. Obaja sme sa zasmiali a naklonil som sa k jeho uchu.

„Stále mi dlžíš to pri čom sme skončili v aute." usmial som sa a on prikývol.