Emaciatelle (Dramione)

Kapitola 1

Boli to dva roky. Svet čarodejníkov stále oslavoval. Voldemort bol porazený, smrťožrúti sa schovávali. Každý sa cítil bezpečne a spokojne. Teda okrem muklov. Tí ani netušili, čo sa stalo. Iba sa čudovali, prečo sovy lietajú aj cez deň, prečo po uliciach chodia ľudia v plášťoch, ale hlavne sa čudovali, kto je to ten Harry Potter, o ktorom všetci títo podivíni rozprávajú.

Slávna trojica sa rok po vojne rozpadla. Stále sa priatelili a občas sa aj stretávali, ale každý sa vybral iným smerom. Harry sa stal aurorom, Ron šiel študovať draky do Rumunska k Billovi a Hermiona pracovala na Ministerstve Mágie, kde študovala a vytvárala nové zaklínadlá. Harry chodil s Ginny, avšak Hermionin vzťah s Ronom nevydržal, pretože ho začali zaujímať viac draky ako dievčatá. Rozišli sa, ale stále sa občas stretávali ako priatelia.

-----------------------------------

„Hermiona, je tu Luna!" volala na Hermionu mama, ako každé ráno.

„Už idem!" ozvalo sa z poschodia.

Hermiona zbehla po schodoch ako divá. Luna ju čakala pri stole ako každý deň.

„Ahoj." usmiala sa na ňu.

„V záhrade máte trpaslíkov." povedala s úsmevom Luna.

Typická Luna- pomyslela si Hermiona.

Chodili spolu do práce už rok, ale každé ráno ju Luna prekvapila nejakou nezmyselnou vetou.

Luna pracovala na rovnakom poschodí ako Hermiona, ale zaoberala sa kúzlami, ktoré sa týkali čarovných tvorov. Hermiona mala všeobecnú špecifikáciu, vlastne, bola niečo ako nadriadená a pracovala iba na výnimočných prípadoch.

„Tak čo, tešíš sa?" pýtala sa jej Luna. „Dnes je tvoj veľký deň."

„Mám strach." povedala Hermiona nervózne.

„Nemáš sa čoho báť Hermiona. Si najlepšia čarodejnica za posledných, noo.... minimálne dvesto rokov."

Hermiona sa usmiala. „Tak fajn, poďme, lebo to zmeškáme."

Dievčatá vošli do obchodu, z ktorého sa krbom a hop šup práškom premiestnili rovno na ministerstvo.

Hermiona vošla do svojej priestrannej kancelárie, rýchlo si vzala zo stola papiere a utekala do veľkej sály, kde sídlil tribunál, minister mágie a všetci dôležití čarodejníci sveta.

V strede sály bola železná klietka, v ktorej stáli dvaja muži.

Hermiona vystúpila na malé pódium vedľa klietky a začala rozprávať:

„Uplynuli dva roky od vojny. Dva roky od okamihu, keď Harry Potter porazil Voldemorta."

V sále to zašumelo.

Hermiona však pokračovala.

„Hoci je temný pán porazený, jeho prívrženci sa stále schovávajú. Stále sú verní silám zla. Preto sme nútení priniesť tie najtvrdšie opatrenia. Je to poľutovania hodné, ale je to tak. Rok sme ja a môj tím pracovali na tom, aby sme to zmenili. Rok sme hľadali spôsob, ako prinútiť sympatizantov Voldemorta, aby sa vzdali.

Našli sme riešenie, ale je príliš radikálne, preto dnes stojím pred vami: pred tými najmocnejšími a najmúdrejšími čarodejníkmi a čarodejnicami sveta.

Zaklínadlo, ktoré sme vytvorili je silné. Je taká silné, že dokáže čarodejníka pripraviť o moc."

V sále to opäť zašumelo.

Hermiona však pokračovala.

„Zaklínadlo pripraví o moc iba tých čarodejníkov, ktorí majú na predlaktí znak temného pána."

Zaznel šum, ale tentokrát bol skôr uľavujúci.

„To nemôžete!" ozvalo sa z klietky. „To je neľudské! Nemôžete z nás spraviť muklov!"

Spomedzi čarodejníkov v tribunále sa postavila žena: „A vy ste mohli vraždiť našich bratov a sestry z radosti? A mučiť ich Cruciatom?"

Žena sa poobzerala okolo seba a povedala:

„Nech zodvihne ruku ten, kto vo vojne prišiel o niekoho blízkeho."

Každá osoba v sále zodvihla ruku, teda okrem dvoch mužov v klietke.

Všetky oči sa znova otočili na Hermionu.

„Takže, kúzlo bude fungovať len na označených, ktorých zmení na muklov."

Vtedy sa ozval minister mágie:

„Slečna Grangerová, bude sa dať táto kliatba zvrátiť?"

Hermiona zodvihla prútik, keď si bola istá, že ju väzni nemôžu počuť, odpovedala:

„Samozrejme. Toto kúzlo použijeme na evidovanie smrťožrútov. Po náprave im moc budeme po malých dávkach navracať."

Ako to dopovedala, zložila prútik a smrťožrúti ich mohli opäť počuť.

„Najlepšie na tom však je, že nepotrebujeme všetkých označených, stačí nám jedno zápästie. Toto kúzlo sa potom rozšíri ako choroby u muklov."

Dokončila svoju reč Hermiona.

„Poďme hlasovať." povedal minister.

„Kto je za?"

Všetky ruky v sále sa zodvihli.

„Dobre teda, spravte to slečna Grangerová."

Hermiona namierila prútik na spútaného smrťožrúta a vyslovila:

„Emaciatelle."

Draco

Neznášam Londýn.

Toto mesto je príliš obrovské. Všade samí muklovia. Ale aspoň tu zapadnem. Je to trápne, že taký silný a čistý rod ako Malfoyovci sa musí skrývať. Nerozumiem, prečo nás stále prenasledujú aurori. Veď už je po vojne, temný pán bol porazený. Jediné, čo nám po ňom zostalo, sú tie hrozné značky na predlaktí.

Draco zabočil do svojej obľúbenej krčmy, kde si každý deň dával pivo.

Bavilo ho robiť drobnými kúzlami problémy muklom. Dnes tam bola akási nová partia muklov, vyzerali hrozivo, ale Draco mal prútik. Pozoroval ich od baru.

Sledoval, ako sa tvárili, keď sa im ich poháre s pivom prevrátili hromadne na nohavice. Najprv sa na tom smial. Potom si však myslel, že je trápny, vstal a vyšiel do uličky. 

Najprv si nevšimol ľudí, ktorí šli za ním, keď však došiel dosť ďaleko od hlavnej ulice, otočil sa s prútikom v ruke. Boli to tí chlapi, z ktorých sa smial v bare.

Dvihol prútik oproti nim. Chlapi sa začali smiať.

On však s pobavením v tvári namieril na toho, ktorý stál najbližšie.

„Avada kedavra!" povedal potichu.

Nič sa nestalo.

Čo sa to dopekla deje- pomyslel si Draco.

Ale to ho už zasiahla prvá z mnohých rán, ktoré hneď nasledovali. Keď si všimol v rukách jedného muža nôž, pomyslel si – Ja tu zomriem. -A hneď na to stratil vedomie.

----------------------------------------------------------------