Emaciatelle (Dramione)

Epilóg

Lavender vyšla z izby s obrovským úsmevom na perách. Na chodbe sa vrhla do náručia Ronovi, ktorý nervózne stúpal z nohy na nohu.

„Je nádherná," zvolala nadšene.

Zrkadlo v izbe iba potvrdzovalo jej slová. Biele svadobné šaty sa pri každom pohybe ich majiteľky nádherne vlnili. Vlečka, ktorá bola dlhá minimálne tri metre, sa jemne ligotala a dodávala lesk ryšavým vlasom.

Hermiona, ktorá stála vedľa Ginny, sa na ňu zasnene dívala.

„Si nádherná," usmievala sa do zrkadla.

Ginny si prezrela ružové nadýchané šaty, ktoré Hermione sadli ako uliate.

„Keď mi to vravíš ty, tak tomu verím," zasmiala sa.

Na dvere zaklopala Lavender.

„Desať minút," zahlásila.

Ginny sa otočila na Hermionu.

„Mala by si ísť, budú na vás čakať."

Hermionin výraz posmutnel.

„Žiadne obavy," povzbudivo sa usmiala Ginny, „je to môj deň a ja chcem, aby si si ho užila minimálne tak dobre, ako ja."

Hermiona prikývla.

V tom sa vo dverách znovu objavila Lavender.

„Hermiona, ideme," usmiala sa milo.

Hermiona kráčala ku dverám a nervozita v nej stúpala.

Zastala pred vchodovými dverami Weasleyovského domu, kde už čakali ostatní.

Hoci to bola plne čarodejnícka svadba, Ginny sa rozhodla zakomponovať do nej aj iné zvyky, ktoré sa jej páčili.

Preto sa napríklad družičky a družbovia zhromaždili pred vchodovými dverami, aby slávnostne prešli uličkou až k obradnému stolu.

Hermiona sa zaradila do zástupu. Teda, ostatní sa zaradili za ňou, keďže kráčala prvá. Za ňou sa spárovali Lavender s Ronom, Luna s Nevillom a Percy so svojou tajomnou priateľkou, ktorí uzatvárali maličký predvoj nevesty.

Keď sa otvorili vchodové dvere, Hermiona zbadala svadobný stan týčiaci do veľkej výšky. Jej pozornosti neunikli ani lavice, ktoré boli zoradené po oboch stranách, pretože na nich už sedelo množstvo ľudí.

Na Ginninej strane rodiny sedeli všetci Weasleyovskí známi. Na Harryho polovici sedeli všetci priatelia, na ktorých si Hermiona dokázala spomenúť. Odhadovala to na 300 ľudí, ktorí iba čakali, kým spraví prvý krok a vystaví sa im na obdiv.

Aj keď si opakovala, že všetci tu sú kvôli Harrymu a Ginny, ale aj tak by sa rada vyhla spýtavým pohľadom.

Z premýšľania ju vytrhol známy hlas.

„Pripravená?"

Hermiona sa usmiala a prikývla. Svoju ruku oprela o rameno, ktoré jej bolo ponúknuté a vykročila smerom k oltáru.

Ulička, ktorou prechádzali sa jej zdala nekonečná. Dokonalo vnímala, ako sa všetci otáčajú, aby vnímali prvý pár, ktorý viedol zástup. Hermiona nechápala, prečo na nich doslova zízajú. Teda, skôr nechcela chápať.

Aj keď sa presviedčala, že jej šaty sú presne zladené s jeho kravatou. Nemohla sa zbaviť pocitu, že tie pohľady aj tak smerujú na toho, kto ju drží za ruku.

So starosťou v očiach otočila hlavu doprava. Stačil však jediný pohľad do sivých očí a vedela, že jej obavy sú zbytočné.

Bol tu. Po jej boku. Aj keď nemusel. Aj keď ho väčšina z prítomných neznášala. Bol jej oporou ako vždy. A práve jej venoval ten najkrajší úsmev.

Všetko jej to v sekunde vyfučalo z hlavy.

Usmiala sa a kráčala vpred.

---------------------------

Tak. Milí moji čitatelia, dostali sme sa na koniec tohto príbehu. Som Vám nesmierne vďačná za každé povzbudivé slovo, či komentár, ktorý ste mi venovali. Najväčšie moje (aj Vaše) poďakovanie by malo patriť AngelLovett7, ktorá ma presvedčila o tom, že písanie Dramione je naozaj dobrý nápad a prehovorila ma na zdieľanie týchto príbehov. Som rada, že ste trpezlivo čakali na nové kapitoly, aj keď mi to niekedy trvalo neskutočne dlho (písanie bakalárky nie je tak krátka záležitosť, ako som si pôvodne myslela :D), ale Vaše povzbudzujúce komentáre mi naozaj pomáhali vo chvíľach, keď som už plánovala dať si od písania dlhodobú pauzu. Taktiež som rada, že sa príbeh podaril podľa mojich predstáv a že pri čítaní myslíte na to, že fanfikcia je aj o faktoch, ktoré si autor upraví podľa potrieb príbehu. 

Budem veľmi rada, ak sa so mnou podelíte o Vaše pocity a dojmy z tohto príbehu, pokojne aj kritizujte (veď o tom by to malo byť, nie? :D). Prípadne, ak Vám napadne nejaká poznámka, či pripomienka, aj tú si rada prečítam, a samozrejme, keďže vieme, že FF nikdy nie je dosť, pokojne mi píšte, či sa Vám príbeh dobre čítal, a teda, či má zmysel pokračovať v publikovaní verejne, alebo sa mám radšej preorientovať na papier, pero a písať si do šuplíku. :D

P.S.: Čo myslíte, chytí Hermiona svadobnú kyticu?