Emaciatelle (Dramione)

Kapitola 50

Po chvíli sa na ňu obrátil.

„To na záhrade," kývol hlavou smerom k oknu, „si pripravovala ty?"

Jeho matka sa naňho usmiala.

„Samozrejme."

Stačilo, aby sa na záhradu nechápavo pozrel a Narcissa sa mu hneď ponúkla, že mu to ukáže z blízka.

Draco teda nasledoval matku dole schodmi až na obrovskú záhradu, ktorá sa rozprestierala za Manorom. Hoci bolo niečo pred šiestou ráno, sviece, ktoré zdobili celú záhradu, vytvárali dostatok svetla.

Celý priestor bol usporiadaný do kruhového tvaru.

„Celým týmto kruhom budú stáť naši priatelia, ktorí už majú na zápästiach znak," nadchýnala sa Narcissa.

Draco sa s miernou obavou pozeral na vyhradený priestor, na ktorý by sa bez obavy zmestilo minimálne tristo ľudí.

„Vnútri kruhu," Narcissa sa postavila bližšie k ľavej strane kruhu, „budú stáť noví členovia."

Draco prikývol na znak súhlasu.

Jeho matka sa presunula sa opačnú stranu vnútorného kruhu.

„Na tomto mieste bude stáť tvoj otec, po jeho pravej strane budú stáť páni, ktorí sa s tebou stretli v jeho pracovni. Po jeho ľavej strane budeme stáť my dvaja," Narcissa sa naňho usmiala.

„Mama?" pozrel na ňu Draco, „a kto bude stáť na tomto mieste?"

Draco ukázal rukou na miesto, ktoré dotváralo kruh a ktoré bolo zároveň najbližšie k domu.

„Vieš," začala Narcissa, „tvoj otec vymyslel pre nových stúpencov takú menšiu skúšku..."

„Narcissa!" ozvalo sa odrazu Dracovi za chrbtom.

Dracova matka sa vyplašene pozrela na dom a hneď kráčala za hlasom svojho manžela.

Draco sa poriadne poobzeral po priestore a odišiel naspäť do svojej izby.

Sadol si na posteľ práve vo chvíli, keď hodiny na chodbe odbíjali šesť hodín. Vedel, že v dome bude čoraz väčší chaos a jeho matka bude chcieť, aby bol prítomný medzi hosťami, ktorí budú postupne prichádzať.

Rýchlo vytiahol spod vankúša čierne vrecko a premiestnil sa do pivnice.

Kým si jeho oči zvykli na svetlo, zhŕkli sa okolo neho skoro všetci aurori.

„Draco?" Hermiona naňho neveriacky hľadela.

Draco vytiahol spoza chrbta vrecúško.

„Luna, poď prosím ku mne."

Neville si ho zamračene prezeral. Luna však spravila krok k nemu.

Keď Draco vytiahol svoj prútik, všetci okrem Hermiony zmeraveli. Draco strčil prútik do vreca a vyslovil: „Lumos."

Luna nazrela do vreca a naširoko sa usmiala, keď z neho vyťahovala svoj milovaný prútik.

„Čo spravíme s tými ostatnými?" Draco sa pozrel na Hermionu.

„Mali by sme ich odniesť ku svätému Mungovi."

„Myslím, že to je dosť nebezpečné," začal Draco.

Pozrel sa na Hermionu.

„Rodolphus má všade svojich ľudí. Tí iba čakajú na to, kde sa objavíš, aby mu to mohli ohlásiť."