Emaciatelle (Dramione)

Kapitola 33

Draco požiadal Pansy, aby ostala aj na obed. Nemala to v pláne, ale súhlasila.

Snažil sa nemyslieť na Hermionu, a tak sa zabávali tým, ako bola Narcissa nadšená jej prítomnosťou.

Počas obeda Dracova matka nenápadne naznačila, aká je spokojná s tým, že sa Draco neožení s Malissou a ako dúfa, že sa čoskoro začne obzerať po nejakej inej vhodnej neveste, pričom očný kontakt, ktorý udržiavala s Pansy, bol priam desivý. Dracovi to však bolo jedno. Bavilo ho sledovať nádeje jeho matky, ale taktiež si uvedomoval, aké zlé by to doma bolo, ak by sa dožil budúcnosti, ktorú si vysníval s tou jedinou, pri ktorej vôbec kedy pomyslel na nejaký sobáš.

Áno. Aj Draco občas sníval. Hoci jeho sny neboli plné ružovej budúcnosti. Vlastne, väčšinou to boli nočné mory, z ktorých sa budil spotený a s krikom, ale v poslednom čase bolo takýchto snov čoraz menej a menej. Nahrádzali ich totižto sny o Hermione, o jej očiach, vlasoch, úprimnom úsmeve.

Pri spomienke na jej úsmev sa Draco musel usmievať tiež.

„Zdá sa ti na tej otázke niečo vtipné Draco?"

Do reality ho prebral matkin hlas.

Draco spozornel.

„Ani nie."

Narcissa prikývla.

„Tak znova. O akých svadobných šatách snívaš ty, Pansy?"

Draco doširoka otvoril oči. Bol síce chvíľu duchom neprítomný, ale vôbec sa mu nepáčil smer, akým sa zvrtla táto debata. Keď sa pozrel na Pansy, všimol si, že jej to vôbec neprekáža. Bavila sa. Dokonca jej pri rozprávaní mykalo kútikmi pier smerom nahor.

Odrazu vstal. Tak prudko, že aj Lucius, tváriaci sa neprítomne, sa otočil jeho smerom.

„My už pôjdeme," povedal dosť nahlas, aby prerušil Narcissu.

„Máme ešte niečo na práci."

Pansy sa zasmiala.

„Áno, pani Malfoyová, my už musíme ísť."

Draco jej slušne odsunul stoličku a obaja vykročili smerom ku schodom.

„Pansy," zakričala Narcissa veselo.

Pansy sa zvedavo otočila.

„Hovor mi Narcissa," usmiala sa Dracova matka.

Pansy prikývla. Chcela ešte niečo povedať, ale Draco ju potiahol za ruku a odvádzal preč. Naozaj nemal náladu na tieto matkine plány.

Zatiaľ čo Draco s Pansy vychádzali po schodoch, Narcisse už v hlave zneli svadobné zvony. Bola veľmi spokojná, že si jej syn konečne našiel dievča vhodné do ich rodiny. Aj keď jej rodová línia nebola celkom dokonalá, aspoň to bola ich stúpenkyňa.

----------------------------------------

Tá, ktorá mala od ich stúpenkyne najďalej, ako to len šlo, sa v stredu ráno zobudila veľmi mrzutá.

Už keď sa Hermiona pozrela von oknom, vedela, že to bude náročný deň. Stále bola veľmi nahnevaná a chcelo sa jej plakať. Podišla k oknu a otvorila ho dokorán. Vystrela pred seba pravú ruku a dívala sa, ako na ňu dopadajú kvapky. Prečo by mala plakať, keď už plakalo nebo? Pomaly sa dívala na kvapky, ktoré sa jej hromadili na dlani. Pozorne sa na ne zadívala. Odrazu sa mláčka, ktorú mala na ruke dala do pohybu. Chvíľu sa prevaľovala z jednej strany na druhú, keď pribúdajúce kvapky zaplnili celú jej dlaň, voda sa vzniesla do vzduchu a ostala sa vznášať približne päť centimetrov nad jej rukou.