Emaciatelle (Dramione)

Kapitola 19

Pred ňou stála Luna s Ginny. Obe sa široko usmievali.

Hermionin nechápavý výraz nabral na intenzite.

Dievčatá ani nečakali na pozvanie a hneď sa hlučne vovalili dnu. Kým Luna zatvárala dvere, Ginny spustila.

„Keď prišiel Harry z práce, povedal mi, že si dnes mala dosť zlý deň. Tak sme sa s Lunou rozhodli, že ti ho trochu ozvláštnime. Takže sa obleč dievča, ideme do klubov!"

Luna sa nadšene usmievala.

Hermiona nevedela, čo má povedať. Otočila sa smerom do kuchyne, ale Ginny ju obrátila smerom ku schodom.

„Ty sa choď pekne obliecť, my sa ponúkneme samy."

Hermiona vyšla po schodoch a vošla do svojej izby.

Sadla si na posteľ a rozmýšľala. Oči jej padli na veci, ktoré mala v práci. Nohavice by mala poskladať – napadlo jej. Vzala ich do rúk, a vtedy jej zo zadného vrecka vypadol papier.

Vzala ho do rúk a opäť sa posadila na posteľ. Dívala sa ako zhypnotizovaná na usmievavého Draca.

-Nie,- pomyslela si.

-Musím ho nechať ísť. Zaslúži si byť šťastný.

Otvorila skriňu a vybrala z nej šaty, ktoré jej Ginny nedávno kúpila. Boli to čierne šaty, ktoré boli od polovice ako keby preložené, a pritom boli tesne popod zadok. Cítila sa v nich trochu tesne, ale keď sa pozrela do zrkadla, vravela si, že nemôže byť viac spokojná. Vzala si zopár bankoviek, ktoré si vložila do záhybu šiat, ktorý komfortne slúžil ako vrecko. Potom vzala do rúk výstrižok z Denného Proroka, pozrela sa na usmiatého Draca.

„Dnes sme spolu naposledy," povedala a zložila papier. Namiesto toho, aby ho vyhodila, ho však dala do zadného vrecka šiat.

Keď schádzala po schodoch, dievčatá práve vychádzali z obývačky. Všimla si, že z jej obľúbenej zmrzliny jej už nezostalo. Usmiala sa.

Milovala ich ako svoju najbližšiu rodinu. Vedela, že by spravili čokoľvek, aby bola šťastná. A vedela, že ona by to isté spravila pre nich, možno aj viac.

Keďže bolo iba sedem hodín, vybrali sa najprv na kávu. Rozhodli sa pre obyčajnú Londýnsku kaviareň. Keď vošli, spočinuli na nich pomaly všetky pohľady. Predsa len, tri krásne baby v mini šatách, je celkom zaujímavosť. Hlavne v pokojnej a serióznej kaviarni.

Hermiona rozmýšľala, čo okrem kávy si dá. Tá jej už ani nepadla na um.

Ginny sa snažila rozbehnúť konverzáciu.

„Takže Hermiona, čo to dnes bolo?"

Hermiona sa na ňu pozrela ponad pohár a usmiala sa.

„Nič vážne. Asi som dostala nejaký šok. Nedokázala som ovládať svoje vonkajšie prejavy."

Luna sa zasmiala.

„Vonkajšie prejavy?"

„No nedokázala som ovládať svoje ruky a oči. Možno to bola prepracovanosť."

Obe dievčatá prikývli, aj keď si boli isté, že im Hermiona klame, boli pripravené akceptovať jej rozhodnutie.

Po kávičke v kaviarni sa rozhodli zájsť do jedného z mestských podnikov. Pôvodný plán iba si zatancovať im veľmi nevyšiel, keďže už pár minút po príchode im príslušníci opačného pohlavia kupovali jeden drink za druhým. Dievčatá však neboli veľmi opité, pretože si predtým dali elixír na to, aby im alkohol nezaberal vo veľkom množstve. Takže všetci chlapci odchádzali od nich s dlhším nosom. Zábava sa rozbiehala a dievčatá sa zabávali. Tanečný parket im patril. Všetci sledovali ich dokonalo zladené pohyby. Hermiona už na Draca ani nepomyslela. Zabávala sa a bola nesmierne rada, že ju dievčatá presvedčili, aby s nimi šla von. Presne takýto typ zábavy potrebovala. Ginny s Lunou sa jej snažili nabaliť nejakého chlapa na jednu noc, ale ona hneď každého odbila. Na pár pokusoch sa dokonca zasmiala, pretože jej prišli nesmierne absurdné a vtipné.

Hermiona si ani nevšimla ako ju pozoruje pár sivých očí.

---------------------------

Draco

Draco si ráno pripadal úplne zničený. Po včerajšom skúšaní oblekov nevládal ani poriadne dvihnúť hlavu z postele. Keď zišiel na raňajky, na stole ho už čakali noviny, ktorých titulok hlásal neskutočnú senzáciu.

Draco tým nebol nadšený, ale nedokázal tomu ani zabrániť.

Smutne pomyslel na Hermionu.

„Dúfam, že to nevidela," prehovoril si popod nos pre seba.

„Neboj sa, Malisse som poslala špeciálny výtlačok," ozvala sa spoza jeho chrbta jeho mama.

Draco iba pevne stisol pery a zamračene sa posadil za stôl.

K tanieru s raňajkami si otvoril noviny a čítal, čo o ňom napísala Rita.

Keby tú novinárku mal pred sebou, bol si istý, že by na ňu použil minimálne crucio, iba tak, pre potešenie.

Díval sa na fabulácie, ktoré Denný Prorok vyťahoval ako z rukáva. Vraj spoločná dovolenka. V duchu sa zasmial.

Pohľadom si premeral dievča, ktoré malo byť jeho nastávajúcou. Nevyzerala zle. Malá peknú postavu a vyzerala milo, ale za všetkým tým krásnym sa určite ukrývala nepríjemná a zákerná smrťožrútka.

Jeho matka si všimla, že si prezerá jej fotku.

„Malissa je o dva roky mladšia, než ty. Je pekná nie?," povedala Narcissa a ani nepočkala na odpoveď a hneď pokračovala.

„Je pre teba dokonalá. Výškovo sa k sebe hodíte a postavenie rodín je tiež dokonalé. Bude z vás krásny pár."

Draco to už nemohol vydržať. Vstal a bez slova odišiel preč.

Celý deň strávil vo svojej izbe, cítil sa hrozne. Ľahol si na posteľ a spomínal na to, ako ležal u Hermiony a trávil čas s ňou. Ani nevedel ako a začal sa usmievať.

Matka ho bola zavolať na obed, ale neprišiel, a tak mu škriatkovia nechali jedlo pred dverami.

Poobede preležal na posteli väčšinu času. Chcel sa opiť, ale nebavilo ho piť sám.

Zišiel dole na večeru a už z diaľky započul ako sa jeho otec s matkou dohovárajú na detailoch svadby a zozname hostí.

Do Draca vošla všetka nahromadená zlosť. Vybehol prednými dverami von a odmiestnil sa do Londýna.

Pár hodín sa prechádzal preplnenými nočnými uličkami. So záujmom sledoval ľudí, ako sa smejú a bavia. A on sa len dusil vo svojom smútku.

Odrazu zastal pri jednom z mnohých barov.

- Tu sa dnes opijem – rozhodol sa.

Vošiel dovnútra a bez záujmu si sadol na jednu zo stoličiek k baru. Objednal si nejaký alkoholický nápoj. Poobzeral sa po okolí. Ľudia sa bavili. V strede parketu sa zvíjala skupinka troch dievčat, ktoré si to zjavne užívali. Okolo nich bolo množstvo chlapov, ktorí im venovali prílišnú pozornosť.

Keď otáčal hlavu preč, odrazu sa mu zazdalo, že vidí jej úsmev. Bol na seba naštvaný. Nedokázal ju dostať z hlavy a čo bolo horšie, nemohol ju milovať.

Otočil hlavu opäť smerom k parketu a vtedy zabudol na celý svet. Díval sa na Hermionu ako si tancovala na parkete.

Nevedel, čo ho štve viac, či to, že si tu iba tak veselo tancuje alebo či to, že vyzerá, že sa úžasne zabáva. Nechápavý výraz v jeho tvári hovoril za všetko.

Rozhodolsa, že odíde. Nechcel ju stretnúť, pretože potom by ho to bolelo ešte viac.Rozhodol sa vyjsť zadným vchodom. 

Keď však vyšiel do uličky, zatúžil ju ešteraz vidieť, a tak šiel ku vchodu, aby sa na ňu posledný krát pozrel. Užbol pevne rozhodnutý, že iba posledný krát prejde a pôjde preč.