Emaciatelle (Dramione)

Kapitola 17

V pondelok ráno sa Draco zobudil spokojný. Spalo sa mu veľmi dobre, a to hlavne kvôli jeho nočnej vychádzke. Bol rád, ak vedel, že Hermiona je v bezpečí. Stále myslel na to, ako spokojne si odfukovala v posteli. Dúfal, že ten pohár džúsu ju potešil. Neskôr, keď na to myslel, prišlo mu to veľmi hlúpe, že ho tam nechal, ale svoju chybu už odčiniť nemohol.

Keď zišiel dole na raňajky, za stolom sedeli obaja jeho rodičia.

„Dnes nás je nejak pomenej," neodpustil si poznámku.

Otec dvihol pohľad a premeral si ho. Niečo nespokojne zamrmral. Matka si iba odpila z kávy.

„Poobede príde krajčír," povedala z ničoho nič Narcissa.

Draco sa na ňu spýtavo pozrel.

„Potrebuješ na tú oslavu nový oblek."

Draco vedel, že o tomto sa nemá zmysel hádať, hlavne nie s jeho matkou.

Iba prikývol.

Narcissa sa pozrela na svojho muža.

„Ehm..."

Lucius sa na ňu pozrel.

„To preberieme neskôr," povedal.

Bola to jediná veta, ktorú povedal za celé ráno.

Narcissa sa najprv snažila rozviesť konverzáciu, ale po chvíli to tiež vzdala. Draco však vyzeral, že sa ohromne baví.

Po pár minútach do jedálne vošiel Rodolphus. Keď začal jesť, Draco si ho s odporom premeral. Po chvíli ho na jedlo prešla chuť, vstal a ospravedlnil sa.

Po nedojedených raňajkách sa Draco rozhodol zájsť do Londýna. Premiestnil sa do kúzelníckej časti, z ktorej prešiel medzi muklov. Sadol si na lavičku do parku, avšak cítil sa smiešne, a tak sa radšej presunul do kaviarne. Dal si muklovskú kávu. Po hodine ho to však omrzelo rovnako ako pobyt v parku. Tak sa iba prechádzal ulicami. Všimol si otvorené divadlo, tak si kúpil lístok na predstavenie s názvom Hamlet. Keď vošiel, javisko vyzeralo historicky. Posadil sa medzi muklov. Predstavenie sa mu páčilo. Bavil sa na tom, že zahŕňalo duchov. Bol však prekvapený, nečakal, že muklovia sú takí dobrí v predstieraní. Chvíľami sa úplne vžil do deja. Rozhodol sa, že bude do muklovského divadla chodiť častejšie. Páčila sa mu dokonca aj myšlienka príbehu.

V dobrej nálade sa vrátil domov, kde však panovala zvláštna atmosféra. Teda, zvláštna atmosféra tam panovala vždy, ale tentoraz to bolo až príliš citeľné.

Jeho matka sedela v salóne, hrala čarodejnícky šach bez protivníka. Otec sedel v kresle pri kozube a díval sa do prázdna.

Draco si sadol do druhého kresla pri kozube.

„Draco." Otcov hlas znel až príliš milo, a preto spozornel.

„Otec."

„Po včerajšom rozhovore v salóne, som sa rozprával s ostatnými členmi našej rady, boli potešení tým, že obhajuješ naše záujmy, ale aj tak by si ťa chceli overiť."

Draco sa pozrel priamo na otca. Aj keď sa tváril chladne, vrelo to v ňom. Dúfal, že to, čo bude otec žiadať, nebude až príliš drastické, a žiadna neporušiteľná prísaha.

„Takže..." začal Draco, lebo chcel, aby to už otec povedal.

„Je to veľmi jednoduché. Ide takpovediac iba o banalitu."

Dracovi sa uľavilo. Určite to bude niečo, čo hravo zvládne. Jeho otec pokračoval:

„Členovia rady sa zhodli na tom, že v našom najlepšom záujme je, aby ostali naše línie čisté a aby sa zachovali silné rody. Preto sa rada rozhodla, že sa oženíš s čistokrvnou."

Draco sa snažil držať svoju železnú masku, ale aj tak mu obočie vyletelo vysoko do čela.

„Kto?" vykoktal zo seba.

„Vybrali pre teba dokonalé dievča. Je to Evanova dcéra, Malissa. Rodové línie Rosierovcov sú mimoriadne silné, rovnako ako tie naše, takže v tomto nebude žiaden problém. Zásnuby budú túto sobotu na oslave, ktorú pripravila tvoja matka."

Draco sa už ani nezmohol na slovo. Jednoducho vstal a odišiel do svojej izby.

Najradšej by nechal celý dom vybuchnúť, ale vedel, že proti otcovmu rozhodnutiu, a hlavne rozhodnutiu rady, by mu nepomohli ani tí najhorší z dementorov. Tak si jednoducho sadol na posteľ a premýšľal.

Aj keď nechcel, myslel na to, ak mu bolo ešte pred pár dňami fajn. Nemusel sa o nič starať, nemusel riešiť problémy tejto hroznej rodiny, nemusel počúvať otca. Nemusel robiť nič, čo nechcel. Odrazu si spomenul na jej vôňu, nechcel, ale trochu sa usmial. Myslel na to, ako sa jej prsty dotýkali jeho pokožky. Nabehla mu husia koža a musel sa usmiať. A teraz? Teraz sa bude musieť oženiť s nejakou kravou, ktorú mu vybrali rodičia. Akoby nestačilo, že sa nevie už ani rozhodnúť, čo je správne. Sám ničomu nerozumel. Ešte pred pár rokmi by bol takouto novinou nadšený. Bol by rád, že má istotu, že sa zachová čistokrvnosť jeho rodiny, od vtedy sa však veľa vecí zmenilo. Draco sa zmenil. Aj keď si to nechcel priznať, čas, ktorý strávil odlúčený od rodiny ho zmenil. Aj keď nevedel, čo chcel. Vedel, čo nechce. Nechcel sa oženiť. Nie teraz. - Pomaly si vzdychol. – A hlavne nie s nejakou cudzou rozmaznanou princeznou.

Matka ho bola zavolať na obed, ale Draco nemal chuť dívať sa na Rodolphove stolovacie spôsoby, a tak sa vyhovoril na nevoľnosť. Narcissa svojho syna chápala. Vedela, že sa teší zo všetkých tých nastávajúcich udalostí, veď ona sama si Malissu vyhliadla už dávno ako jednu z potencionálnych neviest. Bola dokonalá, okrem toho, že bola čistokrvná, mala veľa koníčkov, ktoré Narcisse vyhovovali.

Poobede mu na dvere izby zaklopal domáci škriatok. Draco vedel, že ho posiela matka. Otvoril mu dvere a škriatkovia sa dnu vovalili s množstvom podnosov a hromadami jedla. Draco si nechal jeden tanier a všetkých škriatkov aj s jedlom poslal preč.

Nemal vôbec chuť na jedlo, ale počas života v tomto dome sa už naučil, že držať hladovku nie je ten najlepší spôsob ako získať pozornosť rodičov.

Dve hodiny pred večerou prišla Narcissa opäť do jeho izby. Tentokrát jej však robil spoločnosť jeden z najlepších čarodejníckych krajčírov. Draco sa podvolil matke a dve hodiny nechal toho človeka, aby mu bral rôzne miery, menil jeden oblek za druhý a pobehoval okolo neho s prútikom, ako keby tvoril to najťažšie zaklínadlo všetkých čias.

S príchodom večere Draco začal dúfať, že sa jeho utrpenie blíži ku koncu. Jeho matka však toho slávneho šaša pozvala na večeru. Draco si nechcel nechať ujsť príležitosť vidieť, ako bude na toho elegána reagovať Rodolphus.

Počas celej večere si pripadal ako v predošlý deň v divadle. Jediným rozdielom bolo, že to, čo hovorili, nebolo v rýmoch. Draco sa počas konzumácie jedla snažil nepozerať Rodolphovým smerom, keďže chcel do seba aj niečo dostať. Za stolom bolo celkom živo. Okrem matkinho hosťa tam boli aj nejakí muži, ktorí zasa prijali pozvanie jeho otca.

-Určite prívrženci smrťožrútov- myslel si Draco.

Od stola odišiel oveľa skôr než by predpokladal. Rodolpho totižto vyslal na krajčíra zaklínadlo, ktoré sa odklonilo a trafilo Draca. Našťastie to bol iba malý ohník, ktorým ho chcel vydesiť. Dracovi však tento malý ohník zapálil celé nohavice. Na jednej strane bol rád, že môže opustiť tú nevšednú spoločnosť, na druhej strane zasa ľutoval, že sa nemohol pozrieť na vrchol večera, o ktorom si šepkali škriatkovia pobehujúci po chodbách.

Draco sa už k stolu nevrátil. Práve sa rozhodoval, že sa odmiestni z domu niekam na slnečnú pláž, keď mu na dvere opäť zaklopala matka v spoločnosti toho krajčíra. A tak Draco musel v jeho rukách pretrpieť ešte štyri hodiny neustáleho podpichovania a prezliekania. Nakoniec, keď odišli, Draco sa unavený zvalil na posteľ a užíval si ničnerobenie. Nakoniec v rovnakej polohe, v akej dopadol, aj zaspal.