,,Môžem niečo skúsiť? ",,Môžeš."Presne som vedela čo chce spraviť a nebránila som sa tomu. Pomaly s úsmevom sa ku mne nahol a spojil naše pery. Rukami som ho objala okolo krku a pritiahla sa k nemu bližšie.
,,Kam to vlastne ideme?" ,,Uvidíš, to je prekvapenie. Leo ťa tam určite nikdy nezobral. Ja tam budem robiť tak som ti to chcel ukázať aby si vedela kam sa môžeš chodiť schovávať a oddýchnuť si. On ťa tam určite nenájde." Usmial sa.,, No a dokonči tú vetu prosím ťa.",,Bože netráp ma. Veď vieš čo som myslel.",, Viem ale chcem aby si to povedal. Nič na tom nie je.",,Keď si taká divoká aj v posteli tak to má Leo pestré." Vybuchla som do smiechu. ,,Ha ha ha, práve pre toto som to nechcel povedať.",, Ale čo, však aspoň sme sa zabavili. Teda ja som sa zabavila neviem ako ty.",, Ja sa cítim trápne.",, Ale veď to nemusíš. Ja to neberiem ako urážku.",, Dobre. No sme tu." Pozrela som von. ,,Si robíš srandu?" ,,Nie nerobím." Pre boha. Stáli sme pred najväčším kníhkupectvom v Seattli. Vlastne ono to je kníhkupectvo a zároveň verejná knižnica, knihy si tam môžte prečítať bez toho aby ste si ich museli kúpiť alebo platiť za požičanie. Teda ak ju nechcete zobrať domov. Je to jedno z miest kam som vždy chcela ísť ale tým, že to bolo až na konci mesta, dosť ďaleko od nášho domu, nemohla som tam nikdy ísť.,, Haló. Viki? Žiješ? ",,Ehm, ano. ",,Ideme?",,Ano. Určite. Musíme. "Pousmial sa. Vystúpili sme a šli dnu.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,, Marco ty čítaš? Ako nič v zlom ale keď tu chceš robiť.....",, Zbožňujem čítanie, milujem knihy a ich vôňu. Sú úplne dokonalé. Už ako malý som sa tešil keď som mal dostať novú knihu. Neviem prečo ale zamiloval som sa do nich po tom ako som prečítal jendu knihu a psovi. "Začal sa smiať.,, Neviem prečo práve po nej ale som rád, že sa to stalo.",, Ja ťa nespoznávam. Keď sme sa stretli prvýkrát, Leo ti nadával kvôli nejakým obchodom a ty si v tom ďalej pokračoval. Proste veľký mafián a teraz toto? Necháp to zle, len som v šoku. Ale som rada, že si na tom tak ako ja."Zaškerila som sa.,, Poď si to tu pozrieť. Možno si nájdeš nejaké miesto, ktoré budeš špeciálne tvoje.",, To by bolo fajn, taký menší únik od reality do sveta fantázie by sa mi veľmi páčil. "Usmiala som sa a on tiež. Prechádzali sme po obrovskej miestnosti, najskôr dookola celú miestnosť a potom pomedzi " regále " s knihami. Bolo to niečo kúzelné, vedela som, že toto bude jedno z mojich najobľúbenejších miest na svete. Ako sme sa tak prechádzali a rozprávali sa o tom čo nás ako prvé napadlo som sledovala priestor okolo seba. Kráčali sme keď som odrazu zastala. Vrátila som sa pár krokov späť a všimla si tmavšiu malú miestnosť.,, Toto je ono.",,Čo? ",,Tamto miesto. "Ukázala som prstom pred seba. Prišel ku mne a pozrel sa smerom kam som ukazovala.,, Vedel som, že si ho vyberieš len som nevedel kde je. Stratil som sa tu."Začala som sa smiať.,, Ako si vedel, že si ho vyberiem?" Pozrela som sa naňho a čakala.,, Neviem, myslel som si to. A možno som ho tak trošku pripravil keď mi oznámili, že ma berú. Bolo to tam také opustené tak ma napadlo to trošku upraviť. ",,Naozaj sa ti to podarilo. Je to super. "
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,,Naozaj? ",,Ano naozaj? Neklamala by som ti.",,Dobre."Pohla som sa k hojdaciemu kreslu a sadla si doň.",,Si si istý, že mi to tu nik neobsadí? ",,Ano pretože je to také zašité a väčšinou si sadajú dolu na sedačky ku kaviarničke. Poznám tých ľudí pretože som sem dosť často chodil aj keď si Leo myslel, že som s chalanmi. Prosím Leovi o tomto všetkom nehovor. ",,No výborne. "Vo vrecku mi začal vybrovať mobil.,, Leo."
V: Ano láska? L: Čo robíš? V: Marco ma zobral von. Poprosila som ho lebo som sa nudila L: A čo takto sa učiť? V: To mi hovorí ten, ktorý prepadol?
Začala som sa smiať.
L: Práve preto by si sa mala učiť aby si tak nedopadla. A nesmej sa! V: Rozkaz šéfe
,,Marco? ",,Áno? ",,Ďakujem, že si ma sem zobral. ",,Nie je zač. Aj nabudúce. Vždy keď pôjdem robiť a budeš chcieť ísť tak ťa zoberiem. ",,Dobre." Postavila som sa k nemu a objala ho.,, Pôjdeme? ",,Ano. " Vrátili sme sa späť k autu a odišli domov.
Večer :
,,Kde si dnes bola s Marcom? ",,Ale len tak vonku. ",,Prosím netaj mi nič. ",,Ukázal mi kde bude robiť. ",,Áno? Kde?",,Leo.... Sľúbila som, že to nikomu nepoviem. ",,Viki ty ideš proti mne?",,Nie ale....",,Ale ano ideš. Čo je na tom, že mi to povieš? ",,Ja....",,Vieš čo nechaj to tak, nechcem to vedieť." Postavil sa zo sedačky a odišiel do spálne. Zostala som nemo pozerať. Zrazu dobehol Marco.,, Čo sa stalo? Prečo Leo zvyšoval hlas? Bolo ho počuť až ku mne do izby. ",,Ale nič len sa nahneval, že som mu nepovedala kde robíš. ",,Jaj. Tak mu to povec, nechcem aby ste boli kvôli mne rozhádaný. ",,Ja neviem či sme rozhádaný. To on hovoril a mňa nenechal ani vetu dokončiť. Keď tak nad tým rozmýšľam, to on sa pohádal somnou bez toho aby som ja niečo povedala. "Zasmiala som sa nad tým.,, Okej, sprav si teda ako chceš.",, Dobre."Zostala som sedieť a pozerala som ďalej telku. Ako čo si on myslí? Ja ho nepochopím. Keď on chce aby som niečo niekomu nepovedala tak to musím dodržať ale keď to chce niekto iný po mme tak je zle. Ale toto nie je jediná vec, ktorá hi vytočila. Odkedy prišiel domov bol nejaký nervózny ale nechcela som doňho rýpať. Okej, idem za ním. Vypla som telku a odišla za ním. Keď som otvorila dvere, našla som ho ako leží v posteli. Hlavu mal zaborenú do vankúša a ignoroval okolie. Prezliekla som sa do pyžama a sadla si do postele k nemu. Rukou som ho začala hladiť po chrbte.,, Spíš?" Bolo mi jasné, že nie ale nejak som musela začať.,, Prepáč. Nechcela som aby si sa nahneval. Marco mi ukázal svoju robotu. Bude robiť v kníhkupectve, tom najväčšom v Seattli čo je spojené s verejnou knižnicou. Miluje knihy rovnako ako ja. Veľakrát ti povedal, že ide s chalanmi von robiť zle a pritom šiel tam, zobral si knižky a čítal. Preto sa tam hlásil a práve preto mi to ako jedinej ukázal pretože vie, že mám knihy rovnako rada ako on. Upravil tam jedno zašité miesto pre mňa, ktoré som si aj ja ledva všimla. Nebali ma, povedal, že by bolo fajn keby som mala miesto kde budem môcť ujsť od reality do ríše fantázie. Prosím nevysmej ho za to. Pred chvíľou prišiel za mnou a povedal, že keď chcem mám ti to povedať. Nechce aby sme boli pohádaný. "Sedela som opretá o čelo postele a stále ho hladila po chrbte.,, Stalo sa niečo v práci? Odkedy si doma si akýsi nervózny."Ticho, stále ticho. Buď naozaj spí alebo ma dokáže až tak moc ignorovať.,, Prepáč. Nebudem rýpať lebo sa pohádame ešte viac ako sme." Zrazu sa otočil. Rukami ma pevne objal a hlavu si položil nejak na moje brucho.,, Neospravedlňuj sa stále a nie sme pohádaný. "Neverím, on vie ešte rozprávať.,, Tak čo sa potom stalo?",, Dnes prišiel nový brigádnik a ja som ho mal zaučiť. Najskôr poslúchal , všetko išlo dobre. Odrazu mu preplo a začal robiť všetko zle a skoro mi vyrobil problém, dosť vážny problém. ",,O čo išlo? ",,Vieš koľko tam je zmlúv a je toho proste veľa. Bez toho aby ťa niekto naučil čo kam patrí nemáš šancu. Poukazoval som mu čo bude ako robiť, kam treba čo založiť a všetko išlo dobre, dosť mi pomohol. Ale potom mi začal skartovať zmluvy, ktoré som potreboval. Keby som nemal kópie v počítači, prišiel by som o robotu. ",,To by otec nespravil. ",,Ver mi, že spravil. Aj on bol dnes dáky nervózny. ",, Bože veď len včera som odišla a už sa niečo deje. Mala by som tam zajtra po škole zbehnúť. ",,Prosím nerozprávajme už o tom. Poďme spať. ",,Okej. "Ľahla som si, pritúlila som sa k nemu a zaspala.
Ani neviem čo mám napísať. Jedine, že už sa blíži koniec a ak sa do poslednej časti nevyjadríte nič z toho nebude. Nútiť vás nemôžem, len vás žiadam o jedno vyjadrenie.
