*Her King *✔️

22.

3.1.

Je 6h ráno. Ležím v posteli nemôžem spať. Od toho dňa som sa mu neozvala, aj mi volal písal no ja nie a nie ozvať sa mu. Dnes o polnoci nám to letí. Znova sa lúčiť, bože ako to ja nemám rada. Rozmýšľala som či je dobrý nápad sa s ním rozlúčiť ale zasa na druhej strane by to odomňa nebolo pekné keby som to nespravila. Vstala som z postele,dala na seba tepláky s bielym tričkom,hodila som na seba bundu a išla von. Pýtate sa kam idem teraz ráno o 6 keď je vonku ešte tma a každý normálny človek spí? Ak ste si typli, že idem k Robovi máte pravdu. Ja viem, že to nie je normálne ale inú príležitosť by som už nemohla dostať a takto to mám možnosť napraviť.

Stojim pred dverami a váham či zaklopať alebo nie. Prišla si až sem na 100% rozhodnutá a teraz váhaš? Si ty normálna? Máš pravdu nie som normálna a preto to spravím.

Klop klop.
Nič.
Klop klop.
Stále nič.
Klop klop klop.
,,Ale veď už idem. Čo horí?" Otvoril dvere a keď ma uvidel úplne onemel. Myslím, že som na tom bola rovnako. Stál predomnou len v teplákoch bez trička. On ma tak úžasne telo.,,Jaa....chcela som sa ti os.....",,Láska kto to je?" Keď som započula tú vetu rozpadol sa mi celý svet. Oči sa mi naplnili slzami, nevidela som zo seba už ani hlások. Slzám som nechala voľnosť, tiekli mi po lícach a bolo mi jedno,že má vidí on. Rýchlo som sa rozbehla dolu po schodoch a priala som si aby som bola čo najrýchlejšie odtiaľ preč. Čo som si vlastne myslela, že tam prídem ospravedlnim sa mu a bude zasa všetko v poriadku a budeme spolu žiť šťastne až do smrti? Stále však zabúdam na jednu podstatnú vec, toto nie je rozprávka ale realita......čisto iba krutá realita. Domov som prišla niečo pred 7. Všetci ešte spali, vďaka Bohu ešte by sa pýtali čo sa stalo. Automaticky som prešla do Paťovej izby a ľahla som si k nemu do postele.,, Viki čo sa stalo?" Započula som jeho chraplavý hlas.,, Bola som za Robom. "smrkla som,,Teraz?",,Ano teraz a proste chcela som sa mu ospravedlniť za to čom som spravila a akonáhle som otvorila ústa, z vnútra som započula ženský hlas,ktorý sa ho pýtal kto je pri dverách. V tej chvíľi som úplne onemela, začali mi tiecť slzy a znova som odtiaľ utiekla.",,Bože zlatíčko to je mi ľúto. "Pritiahol si ma bližšie a pevne ma objal.,,Prečo sa toto deje iba mne?",,Určite sa to nedeje len tebe. Len si proste nemala šťastie a úprimne, podľa mňa na teba ten pravý ešte len čaká. ",,Kedy prídeš za nami?",,Po polročnom vysvedčení prídem a už zostanem. " Len som kývla hlavou a pritisla sa viac k nemu.

Robo:

Klop klop.
Zdá sa mi to alebo niekto klope?
Klop klop.
Komu hrabe takto skoro ráno?
Klop klop klop.

,,Ale veď už idem. Čo horí? " Otvoril som dvere, v ktorých stála Viki. Úplne som prišiel o slová. Čo tu robí teraz ráno? ,,Jaa....chcela som sa ti os.....",,Láska kto to je?" Toto je snáď zlý sen. Pozrel som na Viki a všimol som si jej sklamaný pohľad a slzy,ktoré jej tiekli. Asi to počula aj ona. V tom momente sa rozbehla dolu schodmi a už jej nebolo. Rýchlo som vybehol za ňou no už som ju nezastihol. Vrátil som sa späť do bytu. Rebeka na mňa čakala s otázkou v očiach,, Ale nikto, zrejme si pomýlil byt. Nestalo sa to prvý krát." Ľahol som si späť k nej. Chcete vedieť kto je Rebeka? Je to tá baba,ktorá má pred rokom odkopla. Včera prišla zamnou,že si po roku uvedomila, že spravila chybu a chce ma späť. Bola to moja prvá láska,ktorá trvala skoro dva roky a neviem prečo ale znova som jej neodolal. Zrejme ju ešte stále milujem.

Viki:
,,No čo Zuzka máš všetko zbalené? "Pýta sa jej moja mama,,No snáď áno.",, A keby aj nie tak ja jej požičiam. ",,Evi dávaj nám na ňu pozor. "Hovorí mame teta.,, Neboj sa vrátime ti ju celú.",, Dobre. Zuzka dávaj na seba a pozor a nebuď drzá.",,Jasné mami veď čo ma nepoznáš? ",,Veď práve. "Povedal Paťo,, Joj segra. Ťažko sa to priznáva ale budeš mi chýbať." Zuzka sa naňho usmiala prišla k nemu a pevne ho objala.,,Aj ty mne bráško. " Rozlúčila som sa so všetkými. Najťažšie to bolo s Paťom ale myslela som na to,že o chvíľu budeme znova spolu.