,,Môžem niečo skúsiť? ",,Môžeš."Presne som vedela čo chce spraviť a nebránila som sa tomu. Pomaly s úsmevom sa ku mne nahol a spojil naše pery. Rukami som ho objala okolo krku a pritiahla sa k nemu bližšie.
,,Kam sa pôjdeme prejsť? ",,Je tu taká jedna budova, z ktorej je krásny výhľad. "Usmial sa na mňa s nádejou v očiach.,, Okej tak mi to ukáž keď hovoríš, že je to krásne." Ďalej sme kráčali v tichu. Bolo to divné, ale nechcela som prehovoriť prvá.,, Kto sú tí chalani? ",,Jeden je môj bratranec, druhý kamarát. Prečo? ",,Len tak. Nemôžem sa opýtať? "Povedal pobavene.,, Ty?.....no neviem budem o tom rozmýšľať." Usmiala som sa a pozrela mu do očí. Až teraz som si všimla aké nádherné má oči. Neskutočne modré, vpíjala som sa do nich viac a viac...nevedela som to ovládať. Na tých očiach bolo niečo, čo ma neskutočne priťahovalo.,, Ehm...Viki?"Mykla som hlavou a zahanbene pozrela do zeme.,, Prepáč." Počula som,že sa trošku zasmial. Podišiel ku mne, chytil mi bradu a zodvihol ju aby mi videl do očí ....pri tom dotyku som sa skoro rozpadla, cez celé telo mi prešli elektrické šoky.,, Viki, nehanbi sa. Pri mne sa nemusíš hanbiť, nemáš koho a už vôbec nie mňa. Dobre?"Len som kývla hlavou.,, Je to ešte ďaleko?",, Už budeme tam."Pustil ma a rozbehol sa. Začala som utekať za ním no v tej tme sa mi stratil. Zastala som a skúšala ho nájsť, len či ho nezazriem ale nič.,, Bu!"Objal ma rukami zozadu okolo brucha a zdvihol do vzduchu.,, Aaaaaaa. Leo ty si blbý! Vieš ako som sa zľakla?" Kričala som, ale v hlase by ste mi postrehli mierne pobavenie.,, Chcel som vedieť ako zareaguješ."Stále ma držal vo vzduchu.,, Ušetri ma podobných testov nabudúce." Ups.,, Nabudúce? Bude aj nejaké nabudúce?"Čo teraz? Čo teraz? Vynájdi sa. Fakt ďakujem.,, Uvidím....... Môžeš ma už pustiť?",,Čo keď nechcem? ",,Chceš dopadnúť ako Kyle? ",,Dobre, dobre už ťa púšťam. ",,Srab. ",,Čo som? ",,Počul si."V rýchlosti sa ku mne priblížil. Jednu ruku mi položil na bok, druhú na líce a čelo si oprel o to moje.,, Prečo mi to robíš?",, Robím čo? ",,Všetko. "Zrazu odomňa prudko odstúpil.,, Nechápem.",, Vieš čo všetko som kvôli tebe zmenil?",,Leo prosím....... Nechaj to tak." Hovorila som smutne. Nemôže to byť pravda, určite nie. Maja si zo mňa robila srandu a na tomto sa len dohodli. Určite za chvíľu odniekiaľ vyskočí a bude sa smiať ako šialená. Nenahováraj si blbosti, vieš moc dobre,že to nie je pravda.,,Nie Viki počúvaj ma. Myslíš si,že klamem?",,Leo prosím....ja.....ja naozaj neviem. Neriešme to dobre? Poďme už k tej budove neviem sa dočkať. "Hlava mu klesla medzi ramená, ale pohol sa smerom ku mne. Obišiel ma a šiel stále rovno tak som ho následovala. Prišli sme k budove.Vyšli sme pár poschodí až sa nám nakoniec naskytol naozaj prekrásny výhľad.
Oops! Ang larawang ito ay hindi sumusunod sa aming mga alituntunin sa nilalaman. Upang magpatuloy sa pag-publish, subukan itong alisin o mag-upload ng bago.
,,Wau....... Je to naozaj nádherné.",, Hm......hovoril som. ",,Čo si taký bez nálady?",,Ale nič...... Nerieš to. "Povedal mierne podráždene. Otočila som sa od neho a kochala sa výhľadom. Sadla som si na múr kde bolo kedysi okno, nohy som si pokrčila, pritiahla až k hrudi a rukami ich objala. Sedela som tam tak asi 10 minút keď som si uvedomila, že som tu sama. Znova ma prepadol divný pocit, postavila som sa a rýchlo odtiaľ vybehal. Cestu som si našťastie pamätala tak som čo najrýchlejšie utekala domov. Nemôžem uveriť tomu,že využil moju nepozornosť a vytratil sa odtiaľ, že ma tam nechal samú. Slzy mi tiekli po lícach dole, ani som nevedela prečo plačem. Či zo sklamania, z lásky, z toho že ma využil. Ako ťa využil? Ja neviem tak po mne nekrič láskavo! Už som stála pred domom. Rýchlo som vošla dnu lebo už mi bola dosť veľká zima. Vyzula som sa a utekala do izby. Keď som vyšla hore, od chalanov bol počuť krik.,, Čo si myslíš, že teraz ako robíš? ",,Odchádzam, nevidíš? ",,Si normálny? To všetko robíš kvôli nejakému debilovi,na ktorého žiarliš? Keď budeš takýto tak veľké šance mať nebudeš! ",,Stále hovoríš o nejakých šanciach ale prehliadaš to,že už dlho žiadne nemám!"To sa bavia o mne?,, Ty si taký pako až to bolí!" Zrazu Paťo vyletel celý naštvaný von z izby.,,Ahoj Viki.",,Ahoj."Obišiel ma, išiel do chodby a následne som počula tresnutie dverami. Pomaly som išla ku dverám, ktoré som potichu otvorila.,, Robo?",, Nechaj ma aj ty. Dajte mi všetci pokoj!"Skríkol po mne až ma myklo.,, Prestaň!" Prišla som ku kufru a začala mu z neho vyberať veci.,, Môžeš prestať? Nebudem to tam ukladať sto krát! " Neprestávala som, prešiel ku mne....strčil do mňa až som padla na Paťovú posteľ. Skriňa už bola prázdna, veci, ktoré som mu stihla vyhádzať rýchlo hodil späť do kufru a zavrel ho.,, Robo, prosím nechoď preč. ",,Viki, prestaň sa tu hrať dobre? Nedávaš mi totižto moc na výber! "Chytil kufor a smeroval ku dverám. Rýchlo som ho predbehla, dvere zamkla a kľúč strčila do zadného vrecka na nohaviciach.,, Zostaň tu. Neodchádzaj, neubližuj mi.",, A ty mne môžeš? Veď ja ťa predsa ľúbim a ty sa predomnou stále s niekým obímaš! Ani si nevieš predstaviť ako sa cítim. "Stiekla mu jedna slza. Jemne som mu chytila jednu ruku, z druhej som mu zobrala kufor a položila ho na zem. Ruky som mu položila na moje boky, svoje som si dala okolo jeho krku a jemne ho pobozkala. Chvíľu len tak stál a nič nerobil, ale keď som bola stále viac a viac neodbitná začal spolupracovať. Z jemných bozkov sa stali drsnejšie, vzrušujúcejšie, žiadostivejšie bozky až sa mi z toho podlamovali kolená. ,,Prosím...nechoď......nikam...... neodchádzaj odomňa." Hovorila som pomedzi bozky.,,Nejdem."Povedal a pritlačil ma na dvere. Bol čoraz vášnivejší. Vyzdvihol ma pod zadkom na ruky a prešiel somnou k jeho posteli. Pomaly ma na ňu položil a ľahol si na mňa tak aby ma nepripučil. Stále ma bez prestávky bozkával až kým nám nezačal dochádzať vzduch.,,Budeš spať u mňa?",,Budem."Usmial sa a dal mi jemný bozk.
