Nerd girl (Jacob Sartorius)

9.

Hodina skončila a s Emily sme si išli vymeniť učebnice do skrinky. Ostali sme sa rozprávať pri skrinkách a čakali sme na ďalšiu hodinu. 

"Toto ti vypadlo."niekto ma potlapkal po ramene a podal mi papierik. Bol to Louis.

"Mne nič nespadlo."

"Ale áno len si si to nevšimla."

Nechal mi tam ten papierik a odišiel. Bola som si istá, že mi nič nevypadlo. Žiadny papierik som pri sebe nemala. Otvorila som ho a bol na ňom napísaný odkaz.
Dnes po škole v parku

Rýchlo som papierik pokrčila a odložila, aby ho nikto nevidel. Nechcem, aby o tom stretnutí niekto vedel. Bolo už iba pár minút do konca prestávky, tak sme s Emily išli do triedy. 

"Čo chcel od teba Louis?"opýtala sa ma Emily.

"Len mi priniesol nejaký papierik čo mi vypadol v triede."

Ďalej to už našťastie neriešila a išli sme si sadnúť. 

"A Eleanor zabudla som ti povedať, že dnes s tebou nepôjdem domov lebo pôjdem ešte pomôcť kamarátke s chémiou."

"To nevadí Emily pôjdem sama."usmiala som sa ňu. V skutočnosti som bola rada, že nejde so mnou domov potom by som jej musela všetko vysvetľovať.

Hodiny ubiehali rýchlo a ja som bola čím viac tým nervoznejšia. Nevedela som čo čakať od toho stretnutia s Louisom a čo odomňa vlastne chcel. Bola som celkom zvedavá, ale aj som sa tešila. Dnes som ho videla veľa krát v škole s jeho partiou. Všetci vyzerali strašne dobre. Vyzerali ako klasická partia badboyov. Vždy sa na mňa usmial, keď som prešla okolo neho. Celkom som pri ňom zabudla na Jacoba. 

Po škole som sa rozlúčila s Emily a išla do parku. Už z diaľky som videla Louisa ako sedel na lavičke. Začala som kráčať rýchlejšie, aby som to mala skôr za sebou.

"Tak čo si odomňa chcel?"spýtala som sa ho.

"Sadni si."potlapkal po mieste na lavičke vedľa neho. "Chcem ťa len spoznať. Si tu nová nie?"

"Áno, nedávno sme sa prisťahovali."

"Páčiš sa mi."povedal a dal ruky okolo mojich ramien.

"Čože?"nechápavo som naňho pozrela.

"Áno si taká iná."

Nevedela som čo mám povedať, tak som ostala len ticho sedieť. Naše ticho prerušil môj telefón. Bola som šťastná, že konečne niečo prelomilo to trápne ticho. Volal mi Jacob. Chcela som to zdvihnúť, ale Louis mi vytrhol mobil z ruky a zdvihol to on.

"Eleanor teraz nemôže je totiž vonku so svojím frajerom, tak ju láskavo neotravuj."bola som prekvapená čo povedal čo si to vlastne dovolil? "Nie nepôjde s tebou von, teraz je vonku so mnou a daj jej pokoj čau."

"Páči sa."usmial sa na mňa a podal mi mobil.

"Čo si si to dovolil? Kto ti dovolil vytrhnúť mi mobil z ruky, zdvihnúť ho za mňa a ešte aj odmietnuť stretnutie s mojim kamarátom!?"bola som totálne vytočená, takže som kričala ako zmyslov zbavená a bolo mi úplne jedno, že na nás každý pozerá.

"Ale zlato veď to bol ten teplý Sartorius. Neverím, že sa s ním bavíš. Je to stupídne decko."zasmial sa.

"Tak toto si prehnal. Odchádzam a prosím už ma nikdy nikam nevolaj. A nevolaj ma zlato."s krikom a s veľkým hnevom som odtiaľ odišla. Kto si vlastne myslí, že je. Nechcem ho už nikdy vidieť.

Z parku som išla hneď domov. Teda skôr za Jacobom, aby som mu to vysvetlila. Z diaľky som už videla náš dom. Pridala som do kroku, aby som tam bola rýchlejšie. Už som chcela byť s Jacobom a všetko mu vysvetliť. Keď som prišla k môjmu domu počula som Jacobov hlas. S niekým sa rozprával, ale ten druhý hlas som nepoznala. Kašľala som na to a išla som za Jacobom. Prišla som k ich domu a zbadala ho, no ale nebola som moc nadšená. Sedel na schodoch s Lunou.

"Ahoj Jacob. Potrebujem sa s tebou porozprávať prosím."

"Aha zrazu. Už si doma zo svojho rande? To bolo rýchle nie?"povedal ironicky.

"Jacob prosím nechaj ma vysvetliť ti to. Ale ako vidím  našiel si si za mňa náhradu."

"Náhradu? O čom to hovoríš. Jediný kto si tu našiel náhradu si ty. A dali ste mi to obaja dosť najavo. Ty aj tvoj frajer. A ja už pôjdem nebudem ťa otravovať ako si mi už dnes povedala."

"Čože? Jacob nie on nie je môj frajer prosím daj mi chvíľu a všetko ti poviem."

"Nie Eleanor nemam na to náladu. Choď sa vyrozprávať inde. Je mi to jedno. Si mi ukradnutá ty aj tvoj frajer. Pod Luna."postavili sa a odišli dovnútra. Luna si to očividne užívala lebo sa dosť zabávala. Úsmev mala od ucha k uchu.

Bolo mi hrozne. Vážne mi povedal, že som mu ukradnutá? Tie slová má dosť boleli. Nechápem čo sa stalo. Teda chápem, ale nechcem to chápať. Nepoznáme sa s Jacobom dlho, ale aj tak nás oboch zranilo to čo sa stalo.  Nevedela som na to prestať myslieť. Skúšala som Jacobovi volať aj písať, ale nič. Vyšla som nachvíľu na balkón na čistú vzduch. Mala som odtiaľto dobrý výhľad Jacobovi do dvoru. Sedel vonku s Lunou a rozprávali sa. Vyšla som na balkón, aby som sa nadýchala čerstvého vzduchu a bolo mi lepšie nie horšie, ale keď som videla Jacoba s Lunou, tak mi bolo ešte horšie. Chcela som byť s ním ja. Teraz. A smiať sa s ním, ale ja jemu očividne nechýbam.
Neviem prečo ma to tak žerie. Sme len kamaráti a nič viac. Aj keď k nemu cítim asi niečo viac ako kamarátstvo.

_______________________________
Áno ja viem. Dnes časť úplne oničom a nudná. Mám trochu depku čo asi ide vidieť aj na príbehu. Ospravedlňujem sa za to, ale takto som to cítila. Inak časť je zase po veľmi dlhej dobe dúfam, že ďalšia vyjde skôr.
Ľúbim vás a prepáčte za chyby.