Za tento krásny cover ďakujem Andrei Baginov.
UPOZORNENIE: príbeh je pozastavený na dobu neurčitú, nakoľko sa teraz venujem iným dielam.
Keby Vám niekto povedal že, čo ja viem je potomok Rea, verili by ste mu?
Jasné že nie, teda, aspoň ja by som m...
Za všetky hlasy ktoré odovzdala Následníkom Bohov. Veľa pre mňa znamenajú.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
„Deras, spomínaš si na tie mýty o bohoch?" Usmiala sa.
Tak sa usmievala pred tým. Skôr než si po nás prišla naša minulosť. Skôr než prišiel oheň a štipka chaosu. V škole. Keď sme boli kamaráti a pomáhali sme si v núdzi. Keď sme si verili. Znova ma bodol osteň zlosti a smútku.
„Pamätám. A o tých si ma už presvedčil že sú pravdivé. Aspoň tie o Egypte" prehovorila hlasom ktorý ma mátal v najhorších nočných morách.
„Každý boh mal svoje schopnosti ktoré boli jeho súčasťou. Mojou súčasťou je vietor. Irminou rastlinstvo, je naša najlepšia liečiteľka..." už, už som mal na jazyku aj slová ktoré by mali za týmto nasledovať, ale... Pozrel som sa Deras do očí. Uvidel som v nich to čo som si myslel že už viac neuvidím. Porozumenie. Keď bojujete o post najlepšieho bojovníka s desiatkami ďalších, čo sa učia do Božskej Armády a trávite všetok čas trénovaním alebo štúdiom, nemáte čas na nič ostatné. Na priateľstvo. To som udržoval len s Irmou, Horom a niekoľkými ďalšími. Jej veriť môžem. Zabudol som na pochybnosti. Je to Reova dcéra.
„Ty ovládaš oheň, rovnako ako Re. Rafael ovláda vodu" nemal som ho rád. Už len pri jeho mene sa vo mne zdvihla vlna nenávisti. Deras si hneď dala dve a dve do kopy a zistila čo som nespomenul.
„A čo zem?" položila mi otázku na ktorú mi odpovedali bohovia. A ja som na ňu mohol odpovedať len rovnako ako oni.
„Ešte nie je pripravený alebo pripravená" predstavil som jej odpoveď, ktorú som z duše nenávidel.
„Bohovia nás vmiešali do smrteľného spoločenstva aby sme vyrastali ako normálne deti. Aby sme nimi potom nepohŕdali. Aby sme slúžili maatu. Dali nás do starosti vojakom, ich bývalým študentom aby nás vychovali. A postupne nás pripravili na toto" rozhodil som rukami aby som nimi obsiahol Údolie naokolo.
„Moji opatrovatelia ma na to nijako nepripravovali" zamrmlala. Hlavu mala sklonenú k zemi a z jej tónu sálal smútok a žiaľ.
„To ani nemali. My sme sa mali na ten okamih pripraviť sami. Naša Ba mala byť najsilnejšia. Všetkých našich päť častí musí byť najsilnejších. Inak to nejde. Pýtala si sa ma, čo to bolo keď sa zjavil strieborný sokol. To je moje pomocné zviera. Volá sa Víchor. Každý z nás potomkov bohov má svoje pomocné zviera. Pomáha nám vyťahovať z nášho vnútra naše sily. Sme slabí. Sami by sme to nezvládli, sila ktorú ovládame by nás úplne pohltila. Pomocné zviera sa nám objaví vo sne, povie nám kam máme prísť. Na tom mieste sa s nami spojí. Viem sa s Víchrom rozprávať cez myšlienky. Aj keď práve nie je na mojom prívesku, cítim jeho myseľ. Je stále so mnou. Keď budeme dostatočne silní, budeme sa môcť vedieť prevteliť. Ja budem v jeho tele a on v mojom. Potom je ešte jedna forma prevtelenia, v tej sa naše telia spoja. Tvoje pomocné zviera na teba čaká. Čaká, kým budeš pripravená na spojenie s ním" objasnil som jej jednu z milióna otázok. Deras sústredene mračila obočie, snažila sa to pochopiť.
