Za tento krásny cover ďakujem Andrei Baginov.
UPOZORNENIE: príbeh je pozastavený na dobu neurčitú, nakoľko sa teraz venujem iným dielam.
Keby Vám niekto povedal že, čo ja viem je potomok Rea, verili by ste mu?
Jasné že nie, teda, aspoň ja by som m...
Oops! Ang larawang ito ay hindi sumusunod sa aming mga alituntunin sa nilalaman. Upang magpatuloy sa pag-publish, subukan itong alisin o mag-upload ng bago.
Ráno som sa zobudila a s rodičmi sme vyrazili na kúpalisko. Strávili sme tam celý deň, nič nezvyčajné sa nestalo. Večer sme sa vrátili celí opálení a unavení. Keď som sa osprchovala, išla som zavolať Deras. Chcela som vedieť ako to včera dopadlo. Vytočila som jej číslo a čakala. Nič. Zložila som. To sa na Deras nepodobalo, mobil nosila dokonca aj na záchod.
„Vetoris!!! Toto by si mala vidieť" zavolala ma dole mama.
Pomaly vo mne začala narastať panika. Niečo sa stalo. Nemohla som si nevšimnúť že v maminom tóne bolo počuť strach. Rýchlosťou blesku som po schodoch zdupotala dole do kuchyne, odtiaľ do obývačky. Rodičia sedeli na béžovom gauči a pozerali správy. Izba bola usporiadaná aj zariadená v Africkom štýle. Mama mi kývla, že si k nim mám sadnúť. Opatrne som prešla ku gauču a sadla som si. Pozrela som sa na ňu. Bola bledá a vystrašená. Kývla hlavou k televízoru.
Išli tam správy...
„dievča sa od včera nenašlo. Pátra po nej polícia aj rodinný príslušníci. Deras Ekverová je od včerajšieho večera nezvestná. Polícia nám odmieta predať hocijaké informácie o postupe pátrania..." srdce sa mi rýchlo rozbúchalo a zaplavil ho smútok a strach obrovských rozmerov.
Nasucho som preglgla. Pozrela som sa na mamu ktorá opuchnutými očami hltala obrazovku. Po chrbte mi prebehli zimomriavky. Do očí sa mi natisli slzy, ale tvrdohlavo som si ich utrela a prisala sa očami na obrazovku. Reportéri sa ešte chvíľu venovali debate o Deras a rôznych teóriách týkajúcich sa jej zmiznutia. Keď sa dostali k možnosti že ušla z domu kvôli týraniu a rodinným problémom, naplo ma a celá znechutená som vypla televízor. Až potom som dovolila slzám aby vyšli von. Vzlykla som a objala mamu. Mama ma silno stisla a pohladila po vlasoch. Čo sa jej mohlo stať??? Na túto otázku sa mi ponúkalo množstvo odpovedí. Vedela som že Deras nemá žiadne rodinné problémy, takže kvôli nim to určite nebolo. Na druhej strane mala večne trvajúce ,vojny" s Terezou. A tiež som vedela že dostala domáce vezenie. Možno práve to bol dôvod jej zmiznutia. Deras mala občas veľmi ľahkovážne myšlienkové pochody, takže sa kľudne mohlo stať že jednoducho odišla niekde stanovať... Lenže potom tu boli aj iné, hrozivejšie možnosti. Plno z nich bolo veľmi nepravdepodobných a často aj nemožných. Čo keď ju uniesli? Cítila som ako mi strach zviera srdce a napĺňa pľúca studenou vodou. Rozhodla som sa so svojimi obavami zveriť mame. Nakoniec, ona mi väčšinou so všetkým pomohla, rovnako ako otec a...Deras.
„Myslíš, že ju uniesli?" spýtala som sa.
Snažila som sa aby sa mi v hlase neozýval strach, ale nevyšlo mi to. Tón môjho hlasu bol jasne podfarbený strachom a panikou. Mama ma stisla.
„Neviem, Vetoris. Ale oveľa pravdepodobnejšie je že sa jednoducho zdvihla a odišla na dlhšiu túru, alebo sa skrýva v pivnici" mama ma naďalej hladila po hlave.
