Za tento krásny cover ďakujem Andrei Baginov.
UPOZORNENIE: príbeh je pozastavený na dobu neurčitú, nakoľko sa teraz venujem iným dielam.
Keby Vám niekto povedal že, čo ja viem je potomok Rea, verili by ste mu?
Jasné že nie, teda, aspoň ja by som m...
Oops! Ang larawang ito ay hindi sumusunod sa aming mga alituntunin sa nilalaman. Upang magpatuloy sa pag-publish, subukan itong alisin o mag-upload ng bago.
Letel som počas mesačnej noci na mojom striebornom pegasovi Uragánovi. Vietor mi bičoval tvár a štípal ma v očiach. Prečesával mi rozpustené vlasy. Miloval som ten pocit. Bolo to volanie slobody. Obloha bola prekrásne čierna, ligotali sa na nej hviezdy ako jasné majáky v temnom oceáne. Pod nami bolo vidno vrcholky stromov Andesovského lesa. Za ním sa týčili k nebu Hory Bohov. Uprostred Hôr Bohov bol môj cieľ, miesto obklopené horami úplne chránené pred zlom. To miesto sa volalo Údolie Bezpečia. Donútil som sa sústrediť. Pohľadom som spočinul na mesiaci. Usmial som sa. Pokiaľ svietil Mesiac alebo Slnko, bol som v bezpečí. Bohovia na mňa dozerali.
,, Michael" zadunel mužský hlas.
Skoro som spadol z Uragána, potom mi došlo, že to sa ku mne prihovoril boh Mesiaca, Chons.
,,Leť na Uragánovi, do lesa Kygonesov, na Lúku Krviprelievania. Tam nájdeš svoju spolubojovníčku Deras. Ale ponáhľaj sa, Michael syn Šova. Deras je v ohrození života. Odnes ju do Údolia Bezpečia." povedal mi.
Uragán sa sám obrátil a príšernou rýchlosťou letel do lesa zachrániť Deras. Deras.... Bola to moja spolužiačka. Ale dávno sme sa nevideli.... Hrozne mi chýbala, a pravdupovediac, bál som sa jej reakcie keď ma uvidí. Dával som pozor, lebo Uragán už začínal klesať čo znamenalo, že môžem očakávať útok. Plno nepriateľov len čakalo na to, kým sa nedostanem na dostrel. Na malej čistinke som videl svetlo dvoch ohňov a mihajúce sa dve postavy. Vyzeralo to, akoby si pohadzovali ohnivú loptu. Uragán už úplne klesol na zem. Akonáhle sa kopytami dotkol zeme, zoskočil som z neho a vytiahol spoza opaska môj Meč. Utekal som za svetlom ohňa, na Lúku Krviprelievania. Dobehol som tam práve vo chvíli, keď nejaký muž vyťahoval čierny meč z dievčaťa, ktoré sa na zemi mykalo v kŕčoch. Došlo mi, že je to Deras. Čepeľ toho muža bola sfarbená jej krvou. Hrozne ma to šokovalo. Zobral by som ju tam hneď, ale pochyboval som, či ma ten muž len tak bez boja pustí. Vrhol som sa na neho, no on na moje prekvapenie útok odrazil, aj keď som mal prvok prekvapenia. Útočil na mňa zo všetkých strán. Ledva som jeho meč stihol odrážať a pridávať svoje výpady. Bojoval veľmi zvláštnym štýlom. Po chvíľke som si však zvykol na rýchlosť zápasu a opevnil moju obranu. Snažil som sa nepoužívať vietor v môj prospech. Keby bol Sutechov služobník, mohol by nás veľmi ľahko vďaka tomu vystopovať. Na druhej strane, on tiež nemohol použiť svoju mágiu, nech bola hocijaká, lebo som to tiež vedel vycítiť. Ľutoval som, že nemám na sebe brnenie. Aj keď mi zatiaľ muž nepôsobil vážne zranenie, s brnením sa človek cíti oveľa istejšie. Vtom ma muž prekvapil prudkým výpadom na moju pravú stranu. Moja ruka sa pohla, ale akosi ťarbavo a pomaly. A čepeľ jeho meča mi prešla cez mäso. Od bolesti som sa prehol. Rýchlo som si ranu ohmatal, aby som zistil aké hlboké je zranenie. Mal som prerezané mäso, ale našťastie sa nezdalo že by som mal mať poškodený aj nejaký orgán. Aspoň som v to dúfal. Teraz som mal o jeden dôvod viac, na to aby som sa dostal čím skôr do Údolia Bezpečia. To všetko mi prebehlo hlavou v sekunde. Meč som si rýchlo prehodil do ľavej ruky, pričom som nezabudol poďakovať Horovi, že ma naučil bojovať aj s ľavou rukou. Pri prehodení meča som kašľal na utajenie. Jednoducho som povolal vietor a ten mi postrčil meč aby čo najskôr pristál v ruke. Reagoval som inštinktívne. Nasledujúce okamihy mi zbehli tak rýchlo, že až po niekoľkých dňoch som si na nich spomenul. Muž si zrejme myslel, že ma rana oslabila natoľko že nebudem schopný odraziť útok na hlavu. Ale mýlil sa. Akonáhle som si všimol jeho myknutie zápästím. Bol prezradený a prichytený pri čine. Okamžite som si na pomoc povolal vietor, ako vodidlo som použil Meč a odrazil jeho zbraň tak prudko, až mu vyletela z rúk a pristála niekoľko metrov od nás. Potom som sa už leň naňho zaškeril, a bodol som. Ten môj meč neodrazil a Meč sa mu zaboril do brucha. Muž sa na mňa zamračil, trochu sa zapotácal a zavrčal:
,, Ešte sa stretneme Michael. " a vyparil sa.
Vtedy som si nelámal hlavu nad tým, ako mohol tak zmiznúť. V ušiach mi znelo bubnovanie krvi ktorá mi kolovala v žilách a následne vytekala cez ranu a sfarbovala mi tričko dostrieborna. Meč som odhodil na zem a rozbehol sa k Deras. Nehybne ležala na zemi. Kľakol som si vedľa nej. Na okamih sa mi zastavilo srdce. Bola to ona. To dievča, ktoré si zo mňa uťahovalo, s ktorým som sa smial a poznal sa od škôlky, to dievča tu teraz ležalo takmer mŕtve na zemi vedľa mňa zmenené na nepoznanie. Na tvári mal zapísaný smútok, aj keď bola v bezvedomí. Pomaly som natiahol trasúcu sa ruku a odhrnul jej vlasy z tváre. Spomínal som na minulosť. No potom ma kruto zasiahla realita. Ona zomiera, a keď sa nedostanem včas k pomoci, zomriem aj ja. Horúčkovito som rozmýšľal, čo mám robiť ako prvé, keď stretnem zraneného človeka. Vedel som, že sme to preberali na zdravotnej výchove minulý rok. Už som si myslel, že to vzdám, jednoducho ju tam zoberiem, keď som si spomenul ! VDP - vedomie, dýchanie a pulz. Tak som ňou zatriasol a povedal jej meno. Nič, žiadna reakcia. Položil som jednu ruku tesne nad jej nos a druhú položil na jej hrudník. Cítil som ako sa jej hrudník pomaly dvíha a klesá. Už len pulz. Chytil som ju za zápästie a nahmatal pulz. ,,Uf" vydýchol som si.
Pozrel som sa na ňu a vo svetle ohňov som si všimol lesklý krvavý fľak na jej tričku. Tričko som jej na tom mieste odkryl a uvidel krvácajúcu ranu. Poobzeral som sa okolo, čo by som mohol použiť ako obväz. Pohľadom som spočinul na tričku. Zobral som Meč a kúsok z neho odrezal. Provizórny obväz som jej zaviazal okolo brucha, tak aby prekrýval ranu. Meč som zastrčil do pošvy a Deras zobral na ruky. Prenikavo som zapískal a pribehol ku mne Uragán. Vysadol som naňho, čo bolo veľmi ťažké, keďže som v rukách držal Deras v bezvedomí. Len čo som sedel na Uragánovi, už rozprestieral krídla a vzniesol sa do vzduchu. Čoskoro sme mali ďaleko za sebou Les Kygonesov. Pozrel som sa na Deras. Bál som sa, že ju pustím a ona spadne. To by sa mi bohovia nepoďakovali. Na pravej ruke sa jej črtalo červené znamenie ovládania ohňa. Ľavá ruka jej strieborno žiarila. Keď žiara pominula, mala na nej vytetované tmavomodré znamenie. Nevedel som čo to znamená, no bol som si istý, že sa to dozviem. Zase som sa sústredil na cestu. Pred nami sa týčili Hory Bohov. Uragán preletel malou štrbinou a pred nami sa rozprestieralo údolie zo všetkých strán chránené horami. Uragán začal klesať. Postupne sa dali na zemi rozoznávať lesy, záhrady, chrámy egyptských bohov, Hrad Piatich Hrdinov a menšie budovy v ktorých sa trénovalo plávanie, šermovanie, bojové umenia a predovšetkým ovládanie našich schopností. To všetko bolo osvetlené Nočným ohňom, ktorý sa sám zapálil a svietil celú noc. Ten výhľad bol nádherný. Ako z nejakého obrazu. Svetlá sa ligotali a osvetľovali budovy. Cez záhrady a les pretekalo 5 riek, ktoré niesli mená najstarších egyptských bohov: Re, Geb, Nut, Šov a Nun. Uragán klesol tesne nad strechy chrámov a namieril si to na námestie pred Hradom Piatich Hrdinov. Pristál úplne ľahko, no ja som mal čo robiť pokiaľ som nechcel skončiť s Deras na kamennej dlažbe, čo by nebolo úplne mäkké pristátie a nebolo by to ani hrdinské. Skĺzol som z Uragánovho chrbta. Pevnejšie som zovrel Deras aby mi nevypadla. Pozrel som sa na Uragána.
,, Chceš si ešte polietať alebo už ísť dnu ? " Uragán zaerdžal, čo znamenalo, že chce ísť dnu. Vzápätí sa premenil na striebornú figúrku koňa na mojej striebornej retiazke na krku. Vyšiel som po schodoch hradu a predo mnou sa otvorili dvere. Stál v nich Re, boh slnka. Bol oblečený v zlatom brnení. Miesto ľudskej hlavy mal na krku sokoliu hlavu.
,,Dobrá práca Michael. Poď, dáme Deras do jej izby a ošetríme zranenie. " povedal mi a naznačil, že mám vojsť.
Ahojte, je tu ďalšia časť.
Dúfam že sa Vám páči. Rozbehne sa to, nebojte sa. Znova Vás prosím o kritiku, komentáre a dohady ako to v ďalšej časti dopadne. Ak viete, čo by ste chceli zmeniť, v kľude to tu napíšte. Ja sa len a len poteším.
