Unpleasant Surprises (1D-FF) {SK}

-17.

Časť spravená takmer z polovice na telefóne, preto sa ospravedlňujem za chyby.

Je tam trošku akcie so Zaynom, tak vás, dúfam, poteším :) hope u like it :P *Rita

Panebože, sme tu tretí deň a ja sa nudím ako pes. Je dvadsiateho piateho, prišli sme tu dvadsiateho druhého a máme tu byť do tridsiateho. Veď ma tu šľak trafí! A ešte k tomu, Berry odišla zavčas  rána preč,  pretože tu má akúsi kamarátku a chcela ísť s ňou von. Chápem ju, dlho vo Francúzsku nebola, je jasné, že chce ísť pozrieť známych.

Pozrela som sa na hodinky, ktoré ukazovali, že je pol dvanástej a ja som sa len teraz prebudila. Zodvihla som sa do kúpeľne, umyla sa a len v spodnej bielizni som vbehla späť do izby. Myslela som, že budem sama a ostala som úprimne zarazená, keď som uvidela osobu stojacu v mojej izbe, ktorá túto miestnosť neobýva.

„Čo tu, sakra, robíš a ako si sa tu dostal?!“ vykríkla som na osobu, ktorá ma pozorovala po malej chvíli.

„Pozerám sa? Som šikovný a viem si otvoriť dvere.“ Hrdelne sa rozosmial a rukou si prehrabol uhľové vlasy, čo mi prišlo neskutočne sexi. Uvedomila som si, že pred ním stojím len v spodnej bielizni, a preto sa na mňa s úsmevom pozeral.

„Aspoň sa otoč!“ precedila som, pri čom som prerušila jeho zvrátený pohľad na moje telo. Chtiac -nechtiac sa nakoniec otočil, čo som rýchlo využila a z kufra vytiahla oblečenie, ktoré som hodila na seba.  „Môžeš sa otočiť,“ povedala som, keď bolo moje telo zahalené. Otočil sa a stále sa prihlúplo usmieval. Už to nebol taký pohľad ako predtým. Tento bol až vysmievavý „Prečo sa tak podozrivo usmievaš?“ 

„Vedel som, prečo som vám tu dával v noci zrkadlo,“ uškrnul sa popod nos a spokojne si objal telo rukami. Zrkadlo? O čom točí?

„Aké zr..“ Porozhliadla som sa okolo seba a vtedy som ho uvidela. Ja toho smrada zabijem!

V rohu naľavo od dverí  bolo opreté zrkadlo, kde ma mohol pokojne sledovať aj otočený. Ako to, že som si ho nevšimla? Bolo veľké, že má mohol vidieť od lýtok po hlavu.

„Už vieš ktoré, zlatko?“ sarkasticky sa zasmial a priblížil sa ku mne.

„Chuj nadržaný,“ zamrmlala som pozerajúc raz na zrkadlo, raz na neho. Ako ho to len napadlo? Je tak závislý na pohľadoch na temer nahé ženy? Nepríde mi to normálne.

Čím viac sa približoval pomalým krokom ku mne, tým viac som ja cúvala dozadu. Nechcela som, aby bol blízko pri mne, pretože niečo, čo z neho sálalo bolo tak zvláštne, že som nerozumela ani svojim myšlienkam. Vždy, keď bol pri mne, môj rozum túžil len po ňom a to bolo veľmi zvláštne.

„Nesúhlasím. Nadržaný by som bol, keby si na sebe nemala vôbec nič.“ Zastavil dva kroky predo mnou a ja som sa už lýtkami dotýkala krajov postele.

Odvrkla som si a zložila si ruky na prsiach. „Keby si nebol, nepozeráš sa, miláčik.“ Usmiala som sa a natiahla ruku k jeho tvári, aby som ho pohladila  po líci.

„Každý normálny chlap by sa pozrel, to ti garantujem!“ Pristúpil ku mne ešte bližšie, naše hrude už boli len pár centimetrov od seba. Skrčila som obočie a pozrela na neho. Už som nemala ísť kam ďalej a tak som musela pristúpiť na slovnú obranu.

„A čo to zrkadlo, hm? Nebodaj si zablúdil a miesto svojej izby si si ho dal nechtiac ku mne? Máš sklerózu? Toto je moja izba!“ Stále nechápem, čo ho to napadlo, dávať mi tu zrkadlo. Je to tak absurdné!

„Nie, nemám sklerózu, no aj tak si ma mohla počuť.“ Rukami som sa zaprela do jeho hrude a snažila sa ho odtlačiť, no márne.

„Mohol by si uhnúť?“ spýtala som mierne podráždene. Hneď z rána ma vie naštvať.