Unpleasant Surprises (1D-FF) {SK}

-39.

Prepáčte, prepáčte, prepáčte, prepáčte!! Veľmi sa ospravedlňujem, že mi to toľko trvá, no vôbec som posledné týždne nemala čas... moji priatelia ma neustále zamestnávali a vôbec som na internete ani nebola...

Veľmi pekne ďakujem novým čitateľkám a dievčatám, ktoré napísali aj komentár, veľmi ma potešili všetky a preto je časť venovaná vám!!!

„Toto boli tvoje najobľúbenejšie miesta, keď si bola ešte doma?" spýtal sa ma Liam, keď sme sa prechádzali po lúke, smer jazero, ktoré sa nachádzalo opačným smerom od lesa, v ktorom som bola včera s Emrem. .

„Lúku milujem, ale ak sa pozrieš tam hore," ukázala som celou rukou smerom na západ, „tak uvidíš moje úplne najviac milované miesto. Je to les."

„Tam si šla aj včera?" Mala som dnes veľmi úprimnú náladu, a tak som Liamovi odpovedala na všetky jeho otázky, aj keby boli osobné.

„Áno. Určite si si všimol, že som ani cez noc v hotely nebola."

„Všimol. Mimica bola celá bez seba. Keď si mi poslala správu, dosť sa jej uľavilo, ale bola naštvaná, že chceš vidieť iba mňa. Prečo si vlastne zavolala práve mňa?" čudoval sa zastrkujúc si ruky do vreciek na roztrhaných rifliach, čim trochu natiahol biele tričko.

„Pre otázky. Mimica by po mne určite nakričala a viem, že ty si tu ten najpokojnejší, takže sa pýtaj." Brala som ako povinnosť aspoň niekomu vysvetliť, prečo som celú noc neprišla do hotela, či prečo som Tylera tak bezočivo poslala späť.

Šli sme pohodovým tempom a obaja sme pozorovali krajinu vôkol nás.

„Kde si bola v noci?" Presne prvá otázka, ktorú som čakala.

„Poviem ti to takto, Liamko môj pekný. Pred desiatimi rokmi bol jeden sedemnásť ročný chalan, s ktorým sa poznalo jedno dievča. Mladé, naivné, krásne. Vražedná kombinácia. Túžili po sebe obaja, no on si držal odstup. Bol to majster v bajkerstve. Celý svoj život chcel podriadiť len zjazdom a cyklistike. Bol odhodlaný, až pokým mu do cesty neprišlo to dievča. Obaja vedeli, že akýkoľvek bližší vzťah medzi nimi by nemal budúcnosť, no zase obaja ku sebe cítili zvláštnu náklonnosť. Po nejakom čase chalan odišiel z krajiny za svojím snom a dievča onedlho nasledovala zase ten svoj. Po desiatich rokov sa stretli v rodnom meste na ich obľúbenom mieste. Čo myslíš, že sa stalo?" Celý môj monológ som všemožne rozhadzovala rukami a pri poslednej vete som oči nekompromisne zabodla do Liama. Taká grimasa à la- no porozmýšľaj sám, chlapček-

„Karty asi nehrali." Ohoho, múdra odpoveď.

„Asi nie. Dajme tomu, že sme spojili nakopenú vášeň, ale prekvapím ťa, nespali sme spolu." Liam asi nevedel ako sa má tváriť, pretože jeho tvár sa menila každú sekundu v inej grimase. Prekvapenie však prevažovalo. „Bol to len suchý sex, Liam," doplnila som sa so smiechom.

„Takže pohyby, ale látka medzi vami?"

„Nie, Liam, boli sme oblečený celý a medzi nami bol matrac." Neznášam, keď sa človek tvári tak, že nechápe, ale pri tom všetko vie.

„Dobre, nič som nepovedal. Ďalšia otázka. Kto je ten chalan?"

„Emre," usmiala som sa a pokračovala, keď na mňa hodil zdvihnuté obočie. „Povedala som ti vlastne už skoro všetko. Je horský cyklista, doteraz pôsobil v jednom z francúzskych tímov, teraz prišiel na Slovensko, lebo sa potrebuje rozhodnúť. Dostal totižto ponuky do anglického týmu SKY, no musel by jazdiť cestnú cyklistiku, alebo Talianskeho týmu, ktorého meno neviem. Tam by mohol jazdiť horskú."