Unpleasant Surprises (1D-FF) {SK}

-34.

Hola, Hola :3

S časťou Vám prinášam aj OZNAM... 

14.7, čo je o tri dni, odchádzam na dva týždne na dovolenku, na ktorej NEbudem mať Wi-fi, takže časti nebudú pridávané. Pochybujem, že budem tak rýchla a pridám časť za tri dni, no s US pracovať budem, takže potom začnem časti pridávať len taký rachot :-D

To je všetko, čo som na začiatok chcela, užite si časť, ktorá je dlhá, no obávam sa, že nezáživná, ak nerátam koniec :D 

Lúčim sa s Vami už teraz, užívajte si leto a bavte sa :P Mám Vás rada *Rita

    Áno!!!  Konečne máme za sebou celú Európu. Konečne späť v Londýne! Som nesmierne rada, že sme sa z každodenného cestovania a presunov vrátili do domovského mesta, kde konečne budeme mať oddych. No musím priznať, že niektoré dni som si užila aj ja. Samozrejme, Bruggy budú navždy srdcovka. Krásny výlet bol aj vo Verone, kde sme s Niallom navštívili balkón Rómea a Júlie. Veľmi prekvapivý deň bol pre mňa, keď sme sa stihli spoznať s hráčmi Realu Madrid. Bez akejkoľvek chvály môžem prehlasovať, že som si pokoketovala so samotných Christianom Ronaldom, čo mi skrášlilo deň, aj keď nie som jeho fanúšikom. Irina by si ho však mala viac strážiť, pretože sa nezdal, že by sa bránil flirtom.

        Keď sme boli na letisku, rozdelili sme sa a každý šiel inde, ak nerátam chalanov z 5SOS. Tí do Austrálie nešli. My ostatní sme sa pobrali každý inde a do vily sme nakoniec prišli len ja,  Niall a Zayn s Perrie, ktorí sa ihneď zvalili na gaučovku. Perrie nás čakala na letisku v obklopení asi tridsiatich fanúšičiek. Louis aj Liam utekali za svojimi polovičkami, Harry sa vybral za Samom McCarthym. Netuším na čo, no je mi to vlastne jedno.

        Najbližšie plány sú asi takéto. Keďže máme teraz asi týždeň voľno, každý sa berieme inde, no až potom, ako sa aklimatizujeme. Zatiaľ má Zayn v pláne dať si urobiť o dva dni nové tetovanie, preto je s ním aj Perrie. Niall pôjde do Mullingaru, ale ešte predtým chce ísť zajtra s kamarátmi tu z Londýna von a za dva dni aj s Louisom na futbal ( robím to všetko podľa skutočnosti, a ku každej časti hľadám, kde sa v tie dni nachádzali.). Harry, by mal ísť o pár dní na svadbu svojej mami aj s Berry. Chce ju tam zoznámiť s rodinou, z čoho je Berry nervózna. Ostatní buď pôjdu za svojimi rodinami, alebo ostanú tu v Londýne. Ako aj moji spolucestovatelia, aj ja  mám plány na najbližšie dni. Napadlo ma, že čas strávim s Mimicou, ktorú som videla naposledy v deň odletu, alebo sa vybrať na Slovensko, možno aj s ňou, ak by chcela.

„Ahoj, moja. Čo robíš?" prihovorila som sa do telefónu, keď mi Mimica zdvihla. Mobil som si pridržiavala raz jednou rukou, neskôr druhou, potom iba ramenom, pretože som si skladala veci v izbe.
        „Čo chceš, keď voláš?" ostro sa ihneď ozvala.
        „Nemôžem ti zavolať a chcieť sa len porozprávať s kamarátkou?"
Výrazne sa uškrnula. „Nie, to sa ti nepodobá." Dokelu aj s podozrievavou Mimicou. Teraz ľutujem, že ma tak dobre pozná. 
Hlasno som vydýchla. „Mám nápad. Skúsme sa aspoň zahrať, že sme úplne normálne kamarátky a ja s tebou potrebujem viesť zbytočný pol hodinový rozhovor o ničom." 
    „Hrať môžeš v divadle, nie mne do telefónu." Zjavne sa jej nezdalo, prečo nastolím na normálnom rozhovore. Vlastne to neviem ani ja, no zrejme potrebujem jeden zbytočný rozhovor s bláznom, akým je ona. Naposledy, keď mi hovorila o zmutovaných chlapoch s radami, že si mám na nich dávať pozor, mi odviala všetky možné starosti a prečistila mi mozog. To potrebujem teraz.
        Položila som všetko z rúk, aby som sa mohla venovať len rozhovoru s priateľkou. „Si hrozná, keď mi nedopraješ ani desať minút normálneho života, Mimica!" Zelenovlasá kamarátka si povzdychla. Áno! Poľaví! Určite.
        „Fajn."
       „Super,“ zaradovala som sa podupkaním nôh o zem. „Takže, čo robíš?" 
Z jej strany som počula pľasknutie. Možno rukou o čelo. „Skutočne, čo robíš?! Nič originálnejšie ťa nenapadlo? Aj v rozhovoroch obyčajných smrteľníkov bývajú zmysluplnejšie otázky!" odvrkla nepríjemne.
        „Má to byť klasika! Znova sa pýtam, čo robíš?"
        „Pozerám absolútne druhotriedny film. Fuj! Novodobá filmová komercia je katastrofa! Pán Boh zaplať za filmy s tebou, DiCapriom, Cagom a Gibsonom, inak by bol môj svet filmu v troskách," sťažovala sa a mne sa jej rozhorčenosť páčila ako nikdy. Presne toto som chcela! Je pravda, že Mimica miluje len týchto hercov. Iný sú pre ňu biologický odpad a myslím, že ja medzi obľúbených platím len pre to, že som jej priateľka. Pre mňa je hlúposť milovať Nicolasa Caga a pri tom neznášať Travoltu, či milovať DiCapria a neznášať Coopera. Ale to je Mimica. Plná antoným, nápadov hraničiacich s bláznovstvom, či optimistickej nálady. Razantný, otvorený človek, podobný mne.
        „Čo je to za film?" obozretne som sa spýtala a pri tom sa posadila na moju milovanú posteľ.
     „Vezmeš si ma?! Už len názov ti napovie, že je to totálny odpad,“ hromžila nepokojne. Podarilo sa mi ju rozrušiť, paráda! Aj keď je pravda, že Mimica je výbušná povaha. Nevadí.
         „Prečo si potom začala pozerať ten film, keď si vedela, že bude zrelý na záhubu?"
     „No pardón, že som chcela dať šancu aj takémuto nízkorozpočtovému skvostu! Mala som maličkú nádej, že ma konečne niekto prekvapí a ďalší režisér ma takto sklamal! Toto je už na výhražné maily, moja drahá Desirée!" Veselo som sa zasmiala. Znova jej maily. Mimica totižto po každom filme, ktorý celá sklamaná dopozerá, plánuje písať režisérovi daného trháku tisíc slovný protest na jeho všetky filmy s odkazom, že by sa mal zakopať pod zem, keď sa opovážil niečo také natočiť a zverejniť do éteru. Podľa nej je nepredstaviteľné, ako ide svet filmu dole vodou za posledných dvadsať rokov.  Vraj sa režiséri minulého storočia musia chytať za hlavu, keď vidia novodobú tvorbu.
        „O čo teda ide v tomto vhodnom kandidátovi na Oscara?"
Mimica mi nepríjemne zavrčala do telefónu. „Neštvi ma, Desirée! Najprv si ho pozri, potom rob žarty!"
Znova som sa zasmiala. „Dobre, dobre. Pokoj a vrav."
        „Klasická popoluška. Dievča, zasnívané o živote z rozprávky, naivné, robiace v oblasti sociálnej pomoci, chodí dva roky s chlapom, ale ten ju podvádza. Ona na to príde, vtedy narazí na nového pána dokonalého, ktorý jej po pätnástich minútach povie, nech si ho vezme. Nakoniec sa zasnúbia, no čo by to bol za film, keby sa nezjavil jej bývalý s vysvetlením, že tá ženská, s ktorou ju údajne podvádzal bola jeho neter a prsteňom s otázkou, či si ho vezme. Tak tápa, nakoniec sa rozíde s Pánom Dokonalým a odchádza s najlepším priateľom Pána Dokonalého do Londýna, kde sa za ňou doplazí chlap, čo ju podvádzal. Pošle ho dočerta a odtiaľ odchádza s kamarátom do Francúzska do jeho kaštieľa."
        „Počkaj, nechaj ma hádať! Najlepší kamarát ju tiež požiada o ruku."
       „Presne! Vtedy si uvedomí, že chce Pána Dokonalého, ktorý medzi časom prichádza za ňou aj s jej klientkou, ktorá sa neskôr stane jej dcérou. Nakoniec všetko končí dobre a žena si vezme Pána Dokonalého. A teraz mi povedz, Desirée moja pekná, kde sa tento svet filmu uberá, keď takáto volovina má tri a pol hodiny?! Pred dvadsiatimi rokmi, neslýchané!" Len ťažko som zadržiavala smiech, keď som počula jej nahnevaný hlas. Vytočí ju takáto hlúposť? Mňa by to malo vytáčať, ja robím vo filmovom priemysle a vôbec mi nevadí, že nejaký blázon ťahá latku úrovni filmov dole.
               „Bohužiaľ, kráska, musíme sa zmieriť s tým, že niektorí režiséri budú vždy točiť filmy bez hlavy a päty."
           „Taký režisér si nezaslúži točiť ani reklamu na Oreo!“
          „Ty si predsa optimista! Myslí napríklad na to, že tí dobrí zase latku zdvihnú nejakým skutočným oscarovým filmom s Cagom.“ Ja zase nerozumiem, ako môže považovať Caga za tak kvalitného herca, keď niektoré jeho filmy sú nepodarené. Napríklad Next. Myšlienka dobrá, prevedenie zlé.
        „Prekliaty Ostrov, Počiatok, Sirota, Patriot, Statočné srdce, Prekliaty Ostrov, Počiatok, Sirota, Patriot, Statočné srdce...“ Neprestajne opakovala jej obľúbené filmy a ja som ju nechala, nech sa upokojí predtým, ako jej poviem môj návrh. Kým si však hovorila svoju formulku, postavila som sa a znovu sa vrátila k veciam.
       „Ehm, Mimica,“ jemne som ju prerušila, pretože som sa už konečne chcela dostať k slovu. „Keď si hovorila, že sa mi nepodobá, keď ti volám a nič ti nechcem oznámiť. Vlastne.. niečo chcem.“
       „Ha! Vedela som to! Tak, čo chceš?“
    „Rozmýšľala som, či by sme šli na Slovensko, keďže mám teraz voľno,“ oznámila som ostražito a pomaly. Mobil som si položila rameno a hlavu dala na bok, aby som Mimicu počula, lebo som skladala tričko, ktoré som počas odcestovania na sebe nemala ani raz.
V telefóne ostalo chvíľu ticho. „Si si istá, že chceš ísť na Slovensko? Je tam tvoj otec,“ opatrne mi odpovedala.
        „Vieš ja...Dlho som tam nebola a keď mi chalani oznamovali, ako idú domov a tešia sa, zacnelo sa mi po rodnom meste. Predsa len, pochádzam odtiaľ a nebolo som tam už cez 5 rokov.“
        „Presne 10.“ Super! Kamarátka to vie presne, ale ja nie