Unpleasant Surprises (1D-FF) {SK}

-40.

Ahojte, dievčatá ;-) V prvom rade Vám chcem veľmi pekne poďakovať za podporu v písaní, nečakala som to a preto novú časť pridávam už dnes a budem sa snažiť ďalšiu pridať v najbližších dňoch :-)

Ďalej sa ešte raz ospravedlňujem za ten sek v písaní.

Časť venujem vám všetkým, ktoré budete US čítať aj naďalej! Veľmi si toho vážim.

Tak a teraz k deju, keďže si viaceré určite nepamätáte dej doteraz, trochu vám ho priblížim. 

Des sa nachádza spolu s Mimicou, Liamom a Danielle na Slovensku. Po autogramiáde, ktorá sa konala v Bratislave sa presúvajú do rodného Martina, kde sa Des sama vyberie prejsť sa po jej starom domove na jej obľúbené miesta, ktorú sú les a lúky v jeho okolí. Tam narazí na dávnu lásku/priateľa/nepriateľa Emreho. Po noci strávenej s ním sa stretne s Liamom a tam premýšľa nad celým ich vzťahom až sa nakoniec rozhodne byť s ním a tu sa nám dej skončil, takže tu máte pokračovanie :-)

     

  Už som myslela, že nie je doma, keď sa dvere rozrazili a na prahu stál ON.

        „U-už si sa rozhodol?" zakoktala som sa ticho.

        „Beriem Taliansko, vieš prečo," odvetil s trpkým výrazom. Ach, pre môj nezáujem. Ale nie, nenechám to takto.

          Nemala som však čo povedať, slová sa mi vytratili z mysle, a tak som na neho vyskočila, nohy mu omotala okolo pása, hlavu mu chytila do rúk a bez jeho reakcie, ani náznaku povolenia, som nalepila pery na jeho. V tej chvíli to bolo najlepšie, čoho som bola schopná a mienila som si ukradnúť tento bozk aj keby mal byť posledný. Neotáľala som dlho, jazykom mu zablúdila do úst načo  tmavý chlap držiaci ma v rukách nereagoval nijako pohoršenie. Bolo to tak rýchle, že ani poriadne nestihol reagovať. 

        „Stačí ti to?" pozerala som na neho úplne bez dychu. Emre bol ohromený, no držal ma pevne rukami za zadok.

        Jemne sa usmial, odstúpil s nami dozadu, zakopol dvere a prešiel na gauč. Jemne ma naň položil a pozeral mi do očí. Úprimne, spokojne, akoby mu nič viac nechýbalo.

        „Takéhoto ťa nepoznám," usmiala som sa a pohladila mu čeľusť.

        „Prečo si sa rozhodla byť so mnou?" usmial sa a ignoroval moju poznámku.

        „Uvedomila som si, že si najlepšia voľba pre moju existenciu."

        „Ach, ty," usmial sa, pohladil mi líce a jemne sa mi obtrel perami o nos. „neverím," zašepkal.

        „Ticho," napomenula som ho mierne, usmiala sa a naklonila sa k jeho perám. Stiahla som mu farebné tričko a odpoveďou bolo vyzlečenie svetra z môjho tela jeho šikovnými rukami. Ako aj pred rokmi, aj teraz jeho telo lemovali tehličky a pekné, nie príliš veľké, svaly po celom tele. Emre bol, aj je, veľmi pekný chlap postavou, nič mu nechýbalo.

         Posadila som sa, a tak zodvihla aj Emreho, ktorý nečakal dlho, za ruku ma vytiahol, a tak nás postavil. Môj šťastný piskot sa rozľahol po celom dome, keď ma vyzdvihol a niesol preč z obývačky. Nevydržala som a celú jeho tvar obsypávala malými pusami.

         „Vydrž, nič nevidím," zasmial sa, keď s nami takmer narazil do steny. Neodradilo ma to a s úškrnom pokračovala. Emre to započul a miesto jeho postele som skončila opretá o stenu vedľa dverí jeho spálne. „Ideš byť zlé dievča?" zachrapčal.