Unpleasant Surprises (1D-FF) {SK}

-20.

To snáď nie je ani možné! Som tak nervózna len kvôli akémusi kučeravému chlapcovi s rozumom ako hojdací koník! Stylesa vlastnoručne zabijem, ak s tým ihneď neprestane. Pochybujem o tom, že vie, že existuje niečo ako nočný pokoj!

Najprv prišiel o siedmej za Berry, lebo sa s ňou chcel rozlúčiť, čo sa z päť minútového rozlúčenia natiahlo na dvadsať minútové ležanie na posteli, s dôkladnými prehliadkami mandlí. Človek pri nich ani televízor nemohol pozerať! Po spomínanej, takmer pol hodine, ma to prestalo definitívne baviť a uchýlila som sa k môjmu, momentálne najlepšiemu priateľovi Louisovi, pretože mal to srdce a nechal ma tragicky nariekať na jeho neznesiteľného spolubývajuceho Harryho, s ktorým musí obývať jednu izbu. Má to tažké, chudáčisko. Liam je s Horanom, za čo Liama nesmierne ľutujem, a Zayn je sám.  Ako aj inak. Pýtam sa. Prečo nemohol byť Horan na izbe so Stylesom? Všetkým by to predsa vyhovovalo, so mnou na špici.

„Trafí ma z nich šľak a to spolu nie sú ani deň!“ rozčuľovala som sa Tomlinsonovi, vyvalená hlavou na jeho kolenách už dobrých desať minút. Hral sa mi s vlasmi a tým ma upokojoval, za čo som mu bola veľmi vďačná. Keby nás tu našiel nejaký neznámi človek, asi by si myslel, že sme si veľmi blízky.

„Bude to trvať len chvíľu. Neboj, o pár dní sa nabažia jednej druhého a bude svätý pokoj.“ Som príjemne prekvapená, že ho baví už piaty krát opakovať s rovnakým stolickým pokojom rovnaké vety. Má u mňa bod.

„Ako to môžeš vedieť?“ Pozrela som do jeho modrých očí podobným tým mojim.

„Čo myslíš, že robili, keď spolu začínali?" spýtal sa už jasnú otázku a namotal si prameň mojich červených vlasov na prst. Keď nimi zaťahal, súhlasne som zamrnčala. Tak upokojujúce!

„Ako dlho to trvalo?“

„Asi týždeň. A počkaj si ešte na dnešnú noc,“ uškrnul sa. Jemne odsunul moju hlavu dole, zodvihol sa a na chvíľu odišiel. Keď sa vrátil, v rukách zvieral akési štuple. „Toto si daj dnes do uší. Ja s chalani sme sa poistili, keďže sme akosi rátali s tým, že sa pomeria a aj keď mi tu naše dievčatá nemáme." Do ruky mi strčil rovno štyri. „Harold bude hlasný ako jeleň pri ruji," dodal a sadol si na posteľ.

 „No to pŕŕ! Berry nedovolím odísť z izby a Stylesa vyhodím! Alebo vyhodím ju a ty pôjdeš pekne ku mne.“ Neprotestoval, a tak sme si znova ľahli do pôvodnej polohy a začali sme sa znova rozprávať. Bolo to napodiv celkom pohodlné a fajn. Oddýchla som si pri jeho neskutočne upokojujúcom hlase. Škoda, že pri spievaní vyznieva tak priteplene.

S Louisom som ostala asi dve ďalšie hodiny a ihneď, keď som prišla do mojej izby, oľutovala som, že som s Louisom neostala, pretože nás čerstvo obnovený párik robil zase to isté. Bez komentovania som podišla k posteli, schmatla Harolda za tričko a začala ho ťahať preč. 

„No tak, Rómeo, toto nie je miestnosť na prevádzkovanie nežností. Nechala som vám takmer tri hodiny, teraz sa konečne pakuj preč!" Za tričko som ho ťahala, až kým sme neboli na prahu dverí. Nesnažil sa protestovať, skôr vyzeral, akoby si medzičasom niečo šňupol. Bol ako v extáze, keď pozeral na hnedooké dievča rozvaľujúce sa na posteli. Zamávala som mu rukou pred tvárou, no ani len nezaregistroval, že  niekto tretí stojí pred ním. Styles, ty si beznádejný prípad!

S veľkým pretáčaním očami som mu zabuchla dvere pred tvárou, možno som ho tentokrát aj trafila. Otočila som sa na spokojnú Berry, ktorá taktiež absolútne neprejavovala nejaké známky, že by jej bolo niečo vadilo.

„To snáď nie je ani možné! Ak dnes ešte príde, vlastnoručne ho uškrtím.“ Naznačila som rukami, ako ho pridusím a Berry sa len zasmiala. S veľkým vzdychom a spokojným ďakovaním Bohu za to, že si môžem ľahnúť spať, sme si zaľahli okolo štvrť na jedenásť do postelí, no už o pol jedenástej sa ozvalo neznesiteľné klopkanie znova, vraj sa chce rozlúčiť s Berry, lebo to nemohol bez nej vydržať tých pár hodín. Berry som teda poslala, nech sa ide rozlúčiť len na chodbu, no keď som sa tam po desiatich minútach šla pozrieť, už tam nebol ani jeden. Bez toho, aby som sa zbytočne nahnevala, som si nasadila Louisove štuple do uší a v duchu mu poďakovala, že mi ich dal. Keď som už ležala v posteli, o chvíľu znova niekto dobýval moje dvere. Nezaklopal, rovno zatrieskal. Čo sa všetci zbláznili? Mimica má asi pravdu.