,,Volám sa J-jeon JungKook a pri-šiel som z Dae-gu."
Jeon Jungkook je presne to divné dieťa v triede, s ktorým sa nikto nikdy nebaví. Lenže tým, že sa s rodinou presťahujú do Soulu, sa Jungkookovi naskytne šanca to zmeniť.
[cover вy @buterflx1]
,,Všetko najlepšie, Jungkook." Zobudí ma mama a otvorí okno od mojej novej izby dokorán.
,,Mmm, mami ešte chvíľku." Zamumlem a vytiahnem si paplón vyššie, tak aby ranné lúče slnka nevyrušovali môj spánok.
,,No tak, Jungkook, vstávaj vychladnú ti raňajky." Sadne si na moju posteľ a pohladí ma po čiernych vlasoch.
,,Dobre mami už vstávam." Konečne otvorím oči a hneď na to ich privriem lebo mi slnko skoro vypáli sietnicu.
Potichu zhreším, keď sa mi podarí naraziť malíčkom o roh postele, a poškrabem sa na hlave. Pohľadom rýchle prejdem po izbe a všimnem si prehodené ponožky zo včera na stoličke. Dotackám sa k nim, ovoniam ich a napokon si ich navlečiem na nohy.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,,Dobré ráno, oci. " Pozdravím otca, ktorý zamyslene číta noviny pri svojej rannej káve a sadnem si oproti nemu za stôl.
,,Tu máš, Jungkook." Položí predo mňa mama tanier s praženicou a slaninou a venuje mi bozk na čelo.
,,Americké raňajky?" Nechápavo sa pozriem na mamu a otec si odpije z kávy.
,,Treba skúšať nové veci, Jungkook." Položí vedľa taniera pomarančový džús a začne v červenej miske miešať cesto na tortu. Svoj nechápavý pohľad premiestnim na otca, ktorý si povzdychne, keď si všimne ako sa na neho pozerám.
,,V dome vedľa nás býva rodina z Kanady, včera nám, ako to býva ich zvykom, priniesli pre nich typické občerstvenie a teraz je tvoja mama posadnutá americkou kuchyňou." Vysvetlí mi stručne a znovu sa začne venovať svojim dôležitým novinám. Pousmejem sa nad matkiným správaním a pustím sa do raňajok. Keď skončím, s láskou v očiach sa pozriem na moju mamu, ktorá práve oslobodila celú Afriku od hladu v mojom tele a odnesiem tanier do drezu. Zahlásim, že idem pokračovať vo vybalovaní si svojích vecí v izbe a potichu sa vytratím z kuchyne.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Potichu som vyberal z hnedej krabice anime figúrky a ukladal ich na poličku vedľa kníh, ktorým som iba občas venoval svoj čas, pokým to nebolo nutné. Počas toho som sa snažil nemyslieť na zajtrajší deň, keďže som už mal nastúpiť do novej miestnej školy. No aspoň to nebolo tak trápne ako prísť v polke roka. To som musel uznať. No aj tak som sa bál zajtrajška.
