,,Eun-Seo?" Ozval som sa po chvíle ticha, ktoré bolo prerušované jemným ťukaním prstov na mobilnej klávesnici.
,,Počkaj chvíľu, TaeTae." Zamrmlala a začala znovu s tým ťukaním do mobilu. Povzdychol som si.
S Eun-Seo sme už boli skoro mesiac a ja som mal taký pocit, že náklonnosť, ktorú som k nej pociťoval, vyprchala.
Všetky tieto pocity len zvýrazňoval bozk, ktorý sa odohral v tú noc. Už len pomyslenie na JungKooka vo mne vyvolávalo nutkanie bežať za ním, držať ho v náručí a vybozkávať každú jednu slzu, ktorú kvôli mne vyronil.
Lenže...
,,Chcel si niečo?" Odhrnula si Eun-Seo blond vlas z tváre a pozrela sa na mňa so šťenacím pohľadom. Pred mesiacom som bol schopný sa pod tým pohľadom roztopiť, lenže teraz aj to stratilo svoje čaro.
,,Chcel. Eun-Seo..." Odmlčím sa a z hlbokým nádychom si dodám trochu odvahy.
,,Už to nie je medzi nami také ako zo začiatku. Mám pocit, že už všetko to čaro vyprchalo. Možno by bolo lepšie, keby..."
,,Ty mi dávaš košom?" Prekvapene na mňa vypúli svoje očká a zaklipká mihalnicami.
,,Á-áno. Ale myslím to v..."
,,Odíď z mojej izby." Vyhŕkne a ihneď vystrelí do stoja.
,,Č-čože?"
,,Vypadni." Zavrčí s mobilom v ruke.
,,Do-bre." Odvetím ešte stále v šoku.Vybehnem z jej izby a prefrčím okolo obývačky až k botníku.
,,Nevolaj mi. Nepíš mi." Zakričí zo svojej izby s plačom a ja usúdim, že bude lepšie obuť si topánky až vonku.
,,Taehyung ty si strašne šikovný človek. Dodrbeš toho viac ako napravíš." Zamrmlem si pod nos, počas toho ako si obúvam tenisky s občasným skackaním.
,,Ale aspoň si nedostal po hube. Buď rád." Pochválim si svoju situáciu. Ruky strčím do vačkov od čiernych jeansov a vykročím smerom k metru.
🐰Na ulici kde býva Jeon JungKook a Kim Taehyung🐰
Lenivým krokom som si to mieril k svojmu domu a užíval si tie pocity slobody, ktoré prišli hneď po rozchode s Eun-Seo.
Cítil som sa byť... voľný. Nemusel som každú hodinu Eun-Seo hlásiť svoju polohu a zdravotný stav, čo bolo príjemne oslobodzujúce. Taktiež som mohol naplno premýšľať o JungKookovi, pretože už ma netrápili výčitky toho, že Eun-Seo akýmsi spôsobom podvádzam.
Z tohto premýšľania ma vytrhol JungKookov hlas. Smial sa.
Zvedavo som vykukol spoza kríku.
Pri JungKookovi stál Jimin a držal bejzbalovú palicu zatiaľ, čo Kookie držal loptičku v rukavici a nadhadzoval mu.
,,Ty si krypel." Počul som Kookieho. So žiarlivosťou v očiach som prepaľoval Jimina pohľadom, zatiaľ čo Kook mi stál chrbtom.
,,Vymeňme sa." Bezmocne si vzdychne Jimin a bejzbalovú pálku podá Kookovi.
Kook so smiechom vezme bejzbalovú pálku a zaujme svoju pozíciu. S úžasom sa na neho pozriem a srdce mi začne biť rýchlejšie. Nikdy som si neuvedomil, že Kookovi sa tak veľmi hodia športy.
Vlastne Kookovi sa prekvapivo hodilo všetko.
Prebral som sa z rozjímania až vtedy, keď mi popri hlave preletela loptička, ktorú odpálil Kook.
,,Idem po ňu!" Zakričal Kook a rozbehol sa mojim smerom.
No do piči.
Rýchle som hľadal, kam by som sa skryl. Potom som sa pozrel na ležiacu loptičku a rýchle sa hodil na trávnik vedľa nej. Chytil som sa za čelo a potichu skuvíňal bolesťou.
,,Och, bože. Prepáčte, to som nechcel." JungKook sa sklonil ku mne a opatrne mi odstrčil ruku, ktorou som si skrýval polku tváre.
,,Taehyung?"
🐰Pokračovanie nabudúce🐰
Ahojte zajačikovia :3.
Tak ako sa vám páčila kapitola z Taehyungového pohľadu?
Čo hovoríte na Taeho rozchod s Eun-Seo?
Fandil tu niekto shipu JiKook? (ja celkom aj áno, ale Tae proste patrí k JungKookovi)
YOU ARE READING
My Classmate✅
Fanfiction,,Volám sa J-jeon JungKook a pri-šiel som z Dae-gu." Jeon Jungkook je presne to divné dieťa v triede, s ktorým sa nikto nikdy nebaví. Lenže tým, že sa s rodinou presťahujú do Soulu, sa Jungkookovi naskytne šanca to zmeniť. [cover вy @buterflx1]
