My Classmate✅

7

Kim Taehyung. Ukradol si moje srdce, bez toho aby si o tom vôbec vedel.Všimol si si niekedy moje pocity? To ako sa na teba pozerám?

Očividne nie. Pretože teraz si držal ruku Eun-Seo a usmieval si sa od ucha k uchu. Zatiaľ, čo mne bolo do plaču.

Nedokázal som pochopiť ako sa to mohlo vôbec stať.

Vážne som sa do neho zaľúbil? Alebo som len žiarlil ako kamarát?

Bolesť v oblasti hrudníku a smútok, ma z cela presviedčal o prvej možnosti. Smrkol som a radšej sa stratil z Taeho dohľadu. Nedokázal som sa už dlhšie pozerať na to ako sa zamilovane usmieva na Eun-Seo. Potreboval som zmiznúť. Stratiť z dohľadu človeka, ktorý mi nevedomky ublížil.

,,Najprv sa poriadne ponaťahujte a potom sa pustíme do tréningu." Ukáže Pán profesor Wook na karimatky v rohu zrkadlovky. Všetci sa poslušne nahrnú do rady po karimatku a začnú naťahovať svoje svaly cvikmi, ktoré nás na škole naučili, aby sme dokázali rozohriať svoje telo správnym spôsobom.

Snažil som sa robiť to isté a hlavne spomedzi dav ostatných študentov zbytočne nevytŕčať, no moja nálada dosahovala bod mrazu. Akurát keď som sa naťahoval rukou k ľavej nohe, sa ku mne prisunul Jimin aj s karimatkou. Pozrel som sa na neho a snažil sa na neho usmiať, no asi sa mi to veľmi nepodariko, keďže sa vrásky na jeho čele len preĺbili.

No super.

,,Čo je s tebou JungKookie?" Opýta sa ma potichu.

,,Nič. Som v pohode." Zdvihnem plecia v náznaku, že o ničom neviem.

,,Neklam mi." Prevráti očami Jimin a vymení pravú nohu za ľavú.

,,Vážne, je mi fajn." Na potvrdenie svojho klamstva vyčarujem znovu úsmev, no asi sa mi zase nepodarí, keďže Jimin pokračuje s vypočúvaním.

,,Je to kvôli Taemu?" Otvorím ústa a pozriem sa na neho.

Trefa do čierneho.

,,N-nie." Zahabkám.

,,JungKookie, nesnaž sa mi klamať. Videl som tie pohľady, ktoré si po ňom hádzal. To ako si s ním trávil veľa času. Ver mi ja nie som slepý." V tú chvíľu som si spomenul na moment, keď v obchode tvrdil, že lososová farba je oranžová.

Jeon!

,,Ja. Nedokážem sa na to pozerať ako si smutný." Pokračuje a ja sa na neho konečne pozriem.

,,Nechajme to tak." Zaklipkám očkami aby som zahnal slzy a vstanem zo zeme berúc si so sebou karimatku.

,,Iste, ako chceš, ale nezabúdaj som tu pre teba." Potľapká ma po ramene a potom už v tichosti poračujeme v rozcvičke.

,,Kookie? Kookie! Počkaj!" Hrubým hlasom Tae zvolá moje meno a dobehne ma. Ešte viac zabodnem svoj pohľad do zeme a pokračujem v ceste akoby tam ani nebol.

,,No tak, Kookie. Čo sa deje?" Zatarasí mi Tae cestu vlastným telom a ja si rezignovane vzdychnem.

,,S-om v pohode." Pozriem sa mu do očí a pichne ma u srdca fakt, že mu klamem. Taehyungpvi som nikdy neklamal. Bol to divný pocit a bolelo ma to, keďže Tae bol človek, ktorý vedel o mne aj tie  najmenšie detaily.

,,Kookie..." Snaží sa na mojej tvári rozoznať akúkoľvek predzvesť, že niečo nie je v poriadku, no mne sa to všetko darí skrývať vo vnútri. 

Aj keď v duchu dúfam, že moja vár prejaví nejaký znak toho, že niečo nie je v poriadku a Taehyung si to všimne. Možno keby to uvidel, že nie som v poriadku, možno vtedy by zistil, že aj on voči mne tajne prechováva nejaké city a možno by mu došlo, že my dvaja máme byť spolu. Lenže to všetko bola iba moja predtava. Tae vážne vyzeral, že si ničoho nevšimol a ja som nemal na to odvahu, aby som sa mu teraz zdôveril so svojími pocitmi.

,,Vážne. Prosím nechaj ma. Eun-Seo už na teba určite čaká." Trpkosť v mojom hlase sa nedala prepočuť.

,,Dobre teda." Skloní hlavu a tentokrát rezignovane vzdychne. Prinútim svoje slabé nohy do pohybu a odídem z jeho blízkosti, ktorá nútila moje srdce zbesilo biť. Tak veľmi som chcel byť ešte chvíľu s ním. Zažiť s ním niečo pekné, lenže jeho prítomnosť ma v tejto situácií iba zraňovala a ja som to nedokázal uniesť.

,,Jungkook? Dúfam, že mi to neskôr povieš o čo išlo. Vieš, že som tu pre teba." Odvetí Tae a poslednýkrát sa na mňa pozrie pred tým, ako sa otočí a odíde.

Taehyung, síce si tu pre mňa, ale nie takým spôsobom akým by som ťa teraz potrebujem.

,,Jungkook, dáš si niečo pod zub?" Spýta sa ma mamka, keď si všimne ako sedím za stolom a robím si domáce úlohy v mojej detskej izbe.

,,Nie, ďakujem mami. Nemám chuť." Zamumlem a nechám si od nej vylepiť veľkú pusu a líce.

,,Donesiem ti aspoň kakao, aby sa ti lepšie učilo." Mrkne na mňa s úsmevom a hneď na to sa stratí z môjho dohľadu. Jej starostlivosť ma v tú chvíľu zahriala nevysvetliteľným spôsobom pri srdci a ja som znovu náhle posmutnel.

Nemôžem ju tato sklamať. Nikdy. Nezaslúži si to, aby som ju podrazil len kvôli svojím sebeckým úmyslom. A preto som jej nemohol povedať, že som gay.

Ahojte zajačikovia ❤.  Aké máte pocity z toho, čo JungKook cíti? Ja ho mam chuť prepchať sladkosťami, pozrieť si s ním pár srdcervúcich epizód z kdramy a potom ho obímať dovtedy do kým ho neprejde depka.