Koniec. Toho dňa nastalo všetkému koniec. Otec si zmyslel, že jeho syn nie je GAY a začal pre to robiť všetko. V ten deň som videl Taehyunga poslednýkrát. Hneď na druhý deň mi otec vybavil prestup na predošlú školu.
Búril som sa proti jeho rozhodnutiam, ktoré mi mali úplne zmeniť život. Plakal som a kričal. Dokonca som sa pokúsil ujsť z domu. Ale pochopil som že, som svojim správaním najviac ubližoval mame a tak som sa zmieril s odchodom do Daegu.
Po týždni bolo všetko v našom starom dome a ja som sedel na svojej posteli a plakal. Smútil som za Taehyungom. Bolelo ma, že som ani nemal šancu sa s ním rozlúčiť. Chcel som mu aspoň napísať. Dať o sebe vedieť ale...Internet, mobil. To všetko ostalo zamknuté v otcovej pracovni. A ja som si od toho dňa doslova ani neškrtol.
V škole sa nič nezmenilo. Skončil som v prvej lavici sám a nikto sa so mnou nerozprával. Akoby som tam ani nebol. Všetko to bolo v pohode. Nikto mi nenadával a ja som mal pokoj, ale to sa všetko zmenilo, keď som ostal s otcom sám doma... Doteraz som na to spomínal s trpkosťou na jazyku. No všetko toto som bral ako trest. Trest za to, že som GAY.
Po ukončení školy som sa nasťahoval naspäť do Soulu. Neviem, asi som dúfal, že tam bude všetko čakať na mňa, že sa nič nezmení... Že Taehyung bude stále bývať v tom bielom dome s hnedou strechou. Ale čakalo ma tam veľké sklamanie. Bol som naivný, presne tak ako pred dvoma rokmi. No kto by čakal, že sa za ten čas môže toľko vecí zmeniť.
A teraz? Prechádzal som sa po uliciach Soulu zababušený do hnedého kabátu a díval sa na sneh okolo mňa. Ani som si túto zimu netrúfol pomyslieť na to, že toto mesto vôbec pokryje trblietavá biela hmota. No, asi som sa mýlil, ale bolo to príjemné prekvapenie.
Pousmial som sa, keď mi na popraskané pery padla snehová vločka. Zatriasol som hlavou a radšej vošiel do preplnenej kaviarne po kávu. Prešiel som ku kase a vypýtal si jeden kelímok čiernej obyčajnej kávy.
Po chvíle som ju držal v ruke a užíval si to ako mi teplá tekutina zohrieva ruku. Vyšiel som z kaviarne a pomalým krokom si to mieril k metru.
V ten deň boli Soulské ulice doslova na prasknutie. Ľudia do seba narážali a rýchlim krokom sa obchádzali.
Pokojne som vchádzal do podchodu na metro, keď do mňa nešikovne narazil istý muž. Môj krémovo hnedý kabát vsiakol moju čiernu kávu z kelímku.
,,Bože!" Pozriem sa na postihnuté miesto a zdvihnem hlavu.
,,T-a-ehyung?" Dych sa mi zasekol a ja som skamenel.
,,Kookie?" Pootvoril ústa Taehyung celý prekvapený tým, že ma vidí.
🐰 Koniec🐰
A je to tu. Nebudem tu písať omáčky a rovno sa vám všetkým poďakujem. Ste úžasní. Vážne. Vďaka vám som sa toho veľa naučila a zbavila som sa svojho spisovateľského bloku, čo ma dosť brzdilo v akomkoľvek písaní.
A najviac by som sa chcela POĎAKOVAŤ týmto zajačikom a isteže aj všetkým, čo si túto poviedku prečítali dokonca ❤.
GiTaelien moonhua KikiMon33 @JufaKimchiSawedmar
6VKooK9 Mon_Chan61 VickyHribova MisaaaaChan --akiko EliskaKai1
maybe_a_bit_mad Rivaille_BTS gryffindormudblood Park_baru Tae_s_Princess soomindrm Kookie_Mima ChimChimGirl777 KimJennyKook @-_Maww_-
Takže sa vidíme pri FVTGM ❤👀. My GUCCI boi sa už na vás teší ❤.
KAMU SEDANG MEMBACA
My Classmate✅
Fiksi Penggemar,,Volám sa J-jeon JungKook a pri-šiel som z Dae-gu." Jeon Jungkook je presne to divné dieťa v triede, s ktorým sa nikto nikdy nebaví. Lenže tým, že sa s rodinou presťahujú do Soulu, sa Jungkookovi naskytne šanca to zmeniť. [cover вy @buterflx1]
