Obyčajná Fanúšička (M&M)

4.kapitola

 Čo chú robiť s tou loptou? Dúfam že futbal musieť hrať nebudem. V športoch som zlá. Radšej kreslím. Veľa krát som vyhrala výtvarne súťaže. Zo športovov viem iba behať. Niekedy chodím aj na bežecké súťaže, ale ešte som nikdy nobola prvá, druhá a ani tretia. Väčšinou som štvrtá alebo piata.

 Z myšišlienok ma prerušil Tinus.
"Vieš hrať futbal?"
"Nie."
"Tak ťa to naučíme." a usmial sa .

Loptu pustil na zem a prihral mi. Hneď ako mi prihral tak som loptu prihrala Marcusovi. Takto sme si prihravali asi 10 minút v kuse a rozprávali sme sa o škole. Celkom ma to bavilo hoci sme si len prihrávali. Bola už tma a veľa hodín. Mama už určite spala.

"Mala by som už ísť domov."
"Aj my by sme už mali ísť." povedal Mac.
"Dobre tak sa vidíme v škole ." povedal milo Martinus.
"Dobre čaute."
"Ahoj." povedali naraz.

Šla som domov a namierila rovno do izby. Keď som sa pozrela cez okno videla som na Marcusa. "Super výhľad" pomyslela som si a usmiala sa. Potom som sa len prezliekla do pyžama a ľahla si. Len tak som ležala a premýšľala o živote. "Píp" zapípal môj mobil. Trošku som dúfala som že mi napísalo jedno z dvojčat. Ale neboli to oni. Bol to môj brat.

(S-Samo, V-Viky)
S: Ahoj, mám sa už lepšie doktor povedal že o
týžeň budem môcť ísť domov. Keď prídem povieš mi o tom chlapcovi čo tu bol s tebou.
V: Ahoj o akom chlapcovi myslíš Martinusovi?
Ok poviem ti o ňom niečo, ale ty mi zas musíš povedať čo sa ti stalo. Inak teším sa s tebou.

Odpísala som mu a uvažovala som som či si pôjdem urobiť jesť. Ale nešla som. Nechcelo sa mi ísť až do kuchyne a navyše som mala vyhriatu posteľ.😂 "Zajtra si urobím jesť. " zas sa ozval môj vnútorny hlas .Keď som myslela na jedlo bezproblemovo som zaspala.

Ráno

Keď som sa zobudila hneď som sa pozrela na okno. Vonku bolo celkom pekne. Potom moje oči namierili k Marcusovému oknu. Musela som sa tam pozrieť veď každý by sa pozrel do okna kde bývaju dvaja pekný chlapci. Ale Marcus tam nebol. Rozmýšľalá som prečo tam nieje. A potom mi doplo že je piatok a ide sa do školy. Nevedela som čo mám urobiť ako prvé ale ako  prvé som sa najedla. Bola som strašne hladná. Potom som si v rýchlosti vymenila knížky. Lebo včera som zabudla. Našťastie sme žiadne domáce nemali. Obliekla som sa umyla a šla. Ešte som to stíhala. Behala som do školy ako šialena. Keď som bola pred školou rozmýšľala som čo poviem učke. Vbehla som do školy a k mojej skrinke. Prezula som sa a šla. Namierila som to k mojej triede. Otvorila som dvere a všetci upreli pohľad z Martinusa  na mna. Martinus písal úlohu na tabuľu. Pribrížila som k učiteľskému stolu a ospravedlnila sa.
"Ospravedlňujem sa ale zaspala som."
"Keď sa to bude ešte raz opakovať budem to riešiť."  povedala naša učka. Nemá ma asi v obľube. Tak som si sadla a pripravila pomôcky. Keď Tinus dopísal úlohu sadol si ku mne.
"Ahoj."-Tinus
"Ahoj."-Viky
"Musím ti niečo povedať."-Tinus
"No tak hovor."-Viky
"S Marcusom máme dnes tréning. Tak ma napadlo či by si sa nechcela na nás prísť pozrieť."-Tinus
"Veľmi rada alee dĺho som nebola von so Stellou..."-Viky
"Mohla by ísť s tebou." skočil mi do vety.
"Ok tak ja sa jej opýtam."-Viky

Martinus sa len usmial a pokračoval v písani úloh. Čo by som neurobila pre Tinusa. Povedala som si. Po hodine som šla k Stelle.
"Ahooj." Povedala som a objala ju.
"Ahoj." Objala ma tiež.
"Dnes majú chlapci tréning." štastne som oznamila.
"Áno, viem."
"Prosím poď zo mnou na ich tréning."
"Si piš že pôjdem."

Začali sme sa smiať ani nevieme z čoho. Potom som išla k mojej skrinke. Keď som ju otvorila ozval za hlas z školského rozhlasu.

"Milí žiaci oznamujeme vám že vyhlasujeme jesenné prázdniny. Prázdnini budu tvrvať trochu dlhšie ako minulého roku. Vidíme sa o dva týždne v pondelok. Vás riaditeľ."

"Super môžeš dlhšie spať." ozval sa môj vnútorný hlas. Tak som sa prezula a išla smerom domov ale pred školou ma čakal Tinus. Tak som sa mu pozdravila a išli sme domov spolu.

"Necheš prísť pred tréningom do nás? navrhla som.
"Rád."  a usmial sa.

Mama nebola doma bola v práci, vráti sa až o týždeň a oco bol tiež v práci a vráti o dva týždne. Takže Tinus kľudne mohol prísť.
Keď sme prišli do nás som smerovala do kuchyne. A zakričala som.
"Niesi hladny?"
"Nie." ozval sa jeho hlas z chodby.
Tak som len urobila popcorn a položila ho na stôl v obývačke.
"Pozrieme si niečo?"-Viky
"Horor."-Tinus
"Ok ale ..."-Viky
"Ale čo?-Tinus
"Ale nič."-Viky
"Neboj sa som tu pre teba."
Tinus pustil neaký horor a pozerali sme. Nemám rada horory. Bojím sa ich. Ešte že som sa nerozplakala. Po pol hodine už sa musel ísť pripraviť na tréning bol to jeho prví trening v našom meste. Keď sa chystal ísť preč tak som ho objala. Objatie mi opätoval. Potom som zavolala Stelle aby prišla. Prezliekla som sa a čakala som ju.

Takže je tu ďalšia čásť. Som rada že vás baví čítať môj príbeh. Budem rada za 🌟 a aj comm.💚💙💜❤