Obyčajná Fanúšička (M&M)

7.kapitola

"... niečo som si len zabudol veď ma poznaš.
Tak ja už idem . Inak kúpil som ti kebab, máš ho v ľadničke."
"Ďakujeeem oci a ahoj."  a usmievala som sa ďalej.
"Ahoj."

Keď zabuchli dvere zobrala som si kebab a začala ho jesť. Potom som vzala do rúk aj mobil kde sa mi hneď zobrazilo upozornenie:

  Martinus Gunnarsen vám poslal žiadosť o priateľstvo.

Žiadosť som mu potvrdila a keď som dojedla kebab šla som do izby kde som si zobrala skicár a začala niečo kresliť.

Po hodine čmárania do skicáru ma prerušilo pípnutie mobilu. Videla som správu od Tinusa.

Martinus: Už to môžeš otvoriť.

"Konečneee." zakričala som na celý dom.

Skicár som hodila na posteľ a utekala po nôž. Vrátila som sa a začala som ten balík pomaly otvárať. (Trvalo mi to cca 10 minút.) V tom balíku  mi do oka bodol ako prví veľký maco a potom som tam videla aj ich mikinu. Začala som plakať. Samozrejme od šťastia. Hneď som toho maca objala a položila ho vedľa mojej postele a mikinu som si obliekla. Urobila pár fotiek a napísala Tinusovi.

Viktória: Ďakujem. Ďakujem. Ďakujem! Tú mikinu som vždy chcela.

Hneď na to mi odpísal

Martinus: Nemáš za čo. :)

Potom som s úsmevom na tvári namierila k mojej skrini v ktorej mam šaty. A áno mam dve skrine. Otvorila som ju a hľadala niečo na zajtra.
"Toto nie. Blée. Tak toto určite nie. Fúj, nevedela som že v tej skrini mám až taký bordel."
Tú skriňu otváram málokedy lebo ja šaty veľmi nenosím. Ale vždy si niekde nejaké kúpim. Preto mám šaty v tejto samostatnej skrini. Rozhodla som sa že si skriňu trošku poupratám. Upratanie mi trvalo dosť dlho. Asi takú necelú hodinu a pól. A nakoniec som si našla aj šaty.
Vybrala som si bordové šaty. Neboli dlhé a ani krátke. K ním som si zobrala čierny opasok a čierne lodičky.
"Pre istotu si zoberiem aj tenisky."
Svoje šaty s topánkami a opaskom som si odložila na bok a namierila do kúpelne kde som sa umyla.

Keď som vyliezla z kúpelne tak už bolo 21:30 a ja som sa rozhodla napísať Tinusovi.

Viktória: Spíš?
Martinus: Už nie. :)
Viktória: Ja som sa len chcela opýtať o koľkej mám prísť.
Martinus: Neboj sa prídem po teba. :)
Viktória: Tak dobre ja už idem spať a ďakujem ti za toho veľkého macka a mikinu. Veľmi sa z tých vecí teším.
Martinus: Nemáš vôbec za čo. :)

Tak som sa prezlikla do pyžama a ľahla si. Pozrela som sa na Marcusové okno a on už tam konečne bol a ležal. Mal zasvietene malé svetlo.
"Ja som si myslela že to Tinus sa bojí tmy a nie Marcus. Ale veď to je jedno." ozvalo sa v mojej mysli.
****
Už dve hodiny som len tak ležala a pozorovala Marcusa lebo som nemohla zaspať a viem čo si o mne teraz myslíte. Ale mne to je v p***. Ale onedlho mi prišlo upozornenie od Tinusa.

Použivateľ Martinus vám zmenil prezívku na Viky 💜☺.

Tak som aj ja jemu zmenila prezívku.

Použivateľ Viky💜☺ vám zmenil prezívku na Tinus💙

Potom sa mi s lepšim pocitom podarilo zaspať.

Ďalšia časť čoskoro 💛