Obyčajná Fanúšička (M&M)

12.

(Prepáčte za chyby.)

Išli sme ,už sme boli pri škole a koho tam neuvidím? Presne tak, Stellu. Radšej som ju ignorovala, tak ako aj ostatných. Fakt sa mi nechcelo s nikím rozprávať. Po pár minútach k nám prišiel telocvikár ktorý odchádzal od autobusára. Zrejme sa rozpravali .

"Dobre už sme tu všetci môžme ísť."

Klasické reči učiteľov s ktorími niekam idete. Pomyslela som si. Ale aj tak som na Tinusa nemohla prestať myslieť. Nasadla som do autobusu spolu s bandou naších školských bežcov. Sadla som si do predu a dúfala že si ku mne nikto nesadne. A tak sa aj stalo. Nikto si ku mne nesadol a celú cestu som len počúvala pesničky. No z počuvania ma prerušil Mac ktorý do mna drgol a niečo mrmlal. Dala som si dole slúchadlá aby som ho počula lepšie.

"Už sme tu."

Podľa mňa to neskutočne rýchlo zbehlo. Ale keď si to tak vezmeme na autobuse sme šli len do vedľajšej dediny. Takže som sa ani čudovať nemusela. Len som kívla hlavou a vystúpila z autobusu. Telocvikár nám povedal že sa máme rozcvičiť a máme na to len 5 minút a potom pojdeme behať .  Ja som sa ešte prezliekla do športového trička a legín veď predsa nebudem behať v rifliach.
Tak som spravila čo povedal a šli sme behať. Postavili sme sa na štartovú čiaru a nejaký pán začal čítať naše mená. Teda maná bežkíň.
"Bellová?"
"Tu."
"Brawnová"
"Tu."
"Cooperová?"
"Tu."
Jasne Stella Cooperová. Prečo mi to spravila? Ja by som jej to v živote neurobila a ona? Ona sa v kľudne oblizovala s Tinusom ešte keď vedela že som tam bola s ním a v tom istom dome , mohla som ich hocikedy spolu vidieť. Ale jej to asi nevadilo asi to spravila naschvál. Len som zadržiavala slzi aby som sa tu na súťaži nestrapnila. Ľudia by si pomysleli hocičo. Ale teraz je to už aj tak jedno. Z myslenia ma prerušíl pán ktorý už prečítal všetky mená aby skontroloval či sme tu všetci. Teraz som si uvedomila že som posledná ktorú neprečítal.
"Jonesová?"
"Tu." Povedala som potichu a utrela som si slzi ktoré som mala na kraji keď som videla ako sa Marcus usmieva na Stellu a Stella na ňho.
"Dobre začíname. "  vyhlásil  "Za tri,      dva,      jeden,"  a už soom počula len výstrel z pištoľe.
Behala som ako som moha nikoho som si nevšímala až na jednu hlavu s blond vlasmi.

Ahojte tak je to po veľmi dlhej dobe ďalšia časť. Dúfam že sa Vám páčila.
Budem rada za každý pekný komentár a aj vote ❤️.  Kľudne napíšte čo by ste zmenili alebo čo by ste pridali 🙂😉.