Pohľad Viky
Ráno som sa zobudila o 8:30 aby som to stihla. Umyla som sa a naraňajkovala . Omylom som zobudila Sama . Alebo nie? Bola som v kuchyni a v dverách som videla stáť Sama. Bol smutný na sebe mal oblečené pyžamo a mal na sebe župan a obuté papuče.
"Budeš tam dlho?"
"Neviem. Toto som sa Tinusa nepýtala ale myslím si že to nebude velmi dlho tak okolo 2-3 týždňoch." prišiel ku mne a objal ma " Daj si na seba pozor" povedal.
"Dám a hlavne sa o mňa neboj. Nebuď ako mama."
Ódtiahol sa odomňa a spravil si cereálie ako som mala aj ja. Lenže ja som už dojedla. Niekto zazvonil šla som otvoriť. Bol tam Tinus a usmieval sa ako vždy.
"Poď dnu."
"Ty si ten Martinus nie?" zrazu sa zjavil na chodbe Samo
"Zdá sa že Samo ich stále nevie rozpoznať." povedalo mi svedomie a chytila som sa za čelo.
"Áno, teší ma. "nastavil mu ruku. Samo ju prijal.
"Aj mňa, mimochodom ja som Samo."
"Áno viem Viky mi toho o tebe veľa povedala." pozrel sa na mňa "Počkaj ale ty si ten kapitán z futbalu nie?"
"Hej som."
Ja som tam len tak stála.
"Idem si po kufor." povedala som.
Išla som do izby zobrala som si kufor a pozrela som sa na stôl rozmýšľala som či si mám zobrať ten môj zošit. Nakoniec som si ho zobrala. Oblečené som mala mikinu ( tú čo mi dal Tinus) ako správna fanúšička a mala som aj čierne legíny a obula som si aj čierne vans-ky. Keď som prišla dole Samo sedel s Tinusom v obívačke a pili pivo. Pozrela som sa na Sama už som na ňho kričať či je normálny ale predbehol ma .
"Neboj je to nealko."
Tinus sa začal smiať. Trochu sme u nás ostali a potom sme už konečne išli na letisko. Poslednykrát som Sama objala a šli sme .
"Vyspatá?" a usmial sa.
"Dá sa povedať že áno a ty?"
"Ani veľmi nie dnes Marcus chrápal a nemohol som zaspať. Bolo ho počuť až do mojej izby." zasmiala som sa a pobozkala som ho na líce.
"A to bylo začo?" usmial sa.
"Za to, že sa na mňa veľmi pekne usmievaš a zlepšuješ mi tým náladu.
A zas sa usmial a ja som ho zase pobozkala.
"A toto bolo za to, že mi berieš kufor."
Potom sme išli na vlak a ten nás zaviedol na letisko. Keď konečne prišli už z vlaku sme videli jeho (ich) fanúšičky. Spravili si s nimi fotky a ja som sa za ten čas zoznámila s ich otcom.
*******
Už sme sedeli v lietadle teda ja som sedela v lietadle a v tom som videla Dianu sadla si predomňa "dobre to prežijem" povedala som si. Potom si ku nej sadol Marcus apotom prišiel ku mne Tinus a sadol si vedľa mňa.
"Oni spolu chodia?"
"Neviem ale vyzerá to tak ."
"Hmmmm."
"Žiarliš?"
"Ja? Nie ani trochu."
"Viky nám tu žiarli."
"Ja nežiarlim oukej?"
"Ale hej."
"Hovor si čo chceš." a otočila som sa mu chrbtom.
"Viky nehnevaj sa ja ťa ľúbim." povedal to takým hlasom že sa nedalo nesmiať ale aj tak som ho ignorovala. Otočil ma a dal mi bozk na peri.
"Ok už sa nehnevám." usmiala som sa.
"Aspoň už viem ako ťa môžem podplatiť."
"Toto bolo výnimočne nabuduce ti týmto neodpustím." zasmiala som sa Tinus tiež. Vybral si z tašky učebnicu z matiky a začal si počítať príklady.
" Ty môj šprt." zobrala som mu šiltovku oprela som sa o ňho a zaspala som.
Tak dúfam že sa vám táto časť páčila. Nasledujúce časti budu viacej o Tinusovi a Viky konečne budu mať pre seba trošku viac času. Budem rada za každy vote a komentaar :)
(ps: prepáčte za chyb.)
YOU ARE READING
Obyčajná Fanúšička (M&M)
FanfictionTento príbeh je o obyčajnom dievčati menom Viky.Chodí do obyčajnej školy, a má celkom obyčajných kamarátov. No raz, sa stane niečo čo vôbec nečakala.