Obyčajná Fanúšička (M&M)

10.

Keď sme rozdávali už posledné sladkosti tak už prichádzali ľudia.
Bolo ich viac ako som si myslela.
A prišla aj ta krava Lena. No nič budem ju musieť ignorovať. Aj keď sa to tak rýchlo dať nebude.
Z myslenia ma prerušil Marcus ktorý kričal cez celý dom aby nikto nešiel hore na poschodie.

Zaujímalo by ma prečo by sme nemohli ísť hore ale chápem každy chce mať svoje súkromie. Ale určite by to nebolo kvôli ich súkromiu aspoň podľa mňa. Veď hore majú len svoje izby. Dúfam že neberú drogy.

"Prečo sa na mňa každý tak divne pozerá?"opýtala som sa svedomia.
"Tak asi preto lebo stojíš ako stlp a tváriš sa divne."
"Aha ďakujem svedomie."
Tak som si sadla na gauč a počuvala pesničky ktore boli pustené tak nahlas že som nepočula nič iné len hudbu .
A áno ja sa bežne rozprávam so svedomím.

"Nevidela si Stellu?"z myslenia ma zas prerušil Marcus.
"Nie.A ty si nevidel Tinusa?"
"Nie ,neviem kde môžu byť."
"Počúvaj nechceš si spraviť selfie?" a zasmiala som sa.
"Kľudne."

Tak som si vybrala mobil a urobila si s ním fotku.

"Ďakujem Marcus."
"Nemáš za čo." a usmial sa. "Prepáč ale musím ísť k Lene. Keď chceš môžeš k nám prísť."
"D-d-dobre ale ja radšej budem tu čakať na Tinusa."
"Tak dobre, čau zatiaľ."
"Ahooj."

A ostala som na tom gauči sedieť dalších 30 minút. Už som strácala nervy. A išla ho pohľadať. Ako prvé ma napadlo že by mohol byť na poschodí. Tak som tam aj šla. Bola tam oveľa tichšie ako na prízemi. Ale počula som Stellu ako sa jej hlas ktorý sa smeje ozýva z jednej izby.  Myslela som si že mám halucinácie. Ale bola to pravda. Išla som k tej izbe kde sa ozýval jej smiech. Dvere boli pootvorené tak som nazrela. Bola tam Stella s Tinusom. Tinus ju šteklil a smial sa pri tom tiež. No ale potom nastalo ticho a začali sa bozkávať. Ja som už musela tak nahlas plakať že ma počuli. Tinus sa od Stelly odtiahol a  smeroval ku mne ale ja som bola rýchlejšia a rozbehla som sa domov kde som sa zamkla a nikomu neotvárala. Počula som ako niekto stále klope ale ja som to ignorovala a šla do izby. Hodila som sa na posteľ a plakala asi hodinu. Medzi tým mi prichádzali správy od Tinusa a Stelly ako šialene ale nechcela som si to čítať.

"Konečne že zajtra príde Samo." povedala som si  a plakala.

Šla som sa najesť a vtedy mi akurát zazvonil mobil. Volal môj telocvikár.

"Prosím?" povedala som
"Ahoj Viky chcem ti len povedať že či by si neišla zajtra behať na súťaž.
"Koľko metrov?"
"1 500"
"Tak dobre."
"Oukej tak potom ťa budeme čakať pred školou o 9:00."
"Dobre do počutia."
"Ahooj."

Keď som dotelefonovala najdla som sa prezliekla sa do pyžama a zapla si filmi. Snažila som sa na to nemyslieť ale aj tak to nešlo. S plačom som šla k mrazničke a vybrala si zmrzlinu a začala ju jesť. Nikdy by som si nemyslela že by mi to Stella spravila.

Pokračovanie na budúce.

Prepáčte že dlho nebola čásť ale učila som sa. Dúfam že vám to až tak nevadilo.

Inak čo si myslíte o tejto časti?😄