Just... Thank you.

7. Falling Fast

,,Kedy mi povieš jeho meno?" započula som za sebou mamin hlas. Akurát som si v kúpeľni česala vlasy a rozmýšľala, či sa mi k sebe hodia roztrhané, úzke rifle a červený, krátky sveter. V odraze zrkadla som sa na ňu usmiala.

,,Ako vieš, že jeho?" spýtala som sa pobavene. Usmiala sa, podišla ku mne, vzala kefu do rúk a začala mi česať vlasy ona.

,,Vidím ti to na očiach." povedala a celá sa rozžiarila. Sklopila som oči na svoje prstové ponožky.

,,Logan" povedala som po chvíli. Ani som sa na ňu nemusela pozrieť a vedela som, že sa jej úsmev stále rozširuje.

,,A ako vyzerá?" posledný krát mi prebehla prameň vlasou kefou a odložila ju na umývadlo. Otočila som sa k nej.

,,Tmavé vlasy. Modré oči. Vyšší odomňa. Dobre sa oblieka. Výborný vkus na hudbu a knihy. Tiež na filmy. Krásny úsmev..." zasnívala som sa. Mama sa zlato rozchichotala, objala ma a dala mi pusu na líce.

,,To vidím na zaujímavý typ. Tak bež, nech ti neujde" popohnala ma. Prevrátila som nad ňou očami, ale vyšla z kúpeľne. Vo dverách som sa otočila, zamávala a poslala jej vzdušný bozk. Poslala mi ho tiež a ja som zišla dole po schodoch, obula si tenisky a dala som si čierne okuliare. Nasadila som si, ako vždy, slúchatka a vyšla z domu.

,,Ladíme" priblížil sa ku mne so širokým úsmevom na tvári. Mal na sebe červený sveter, tmavé rifle a tenisky. Usmiala som sa. Jeho pohľad ma zahrial pri srdci. Ako vždy si prezrel celú moju tvár a potom sa mi zahľadel do očí.

,,Už myslíš, že som dostatočný rebel na to, aby som si vydobil tvoje číslo?" uškrnul sa na mňa. Zatvárila som sa zamyslene.

,,No... Myslím, že áno." usmiala som sa na neho. Zatváril sa potešene a vytiahol mobil. Rovnaký model, ako ja, iPhone 5S, až na to, že on mal čierny a ja strieborný. Darček k meninám. Som zbohatlícky zasran. Nadiktovala som mu číslo a on ma prezvonil, aby som si aj ja mohla uložiť jeho.

,,Čo by si povedala na prechádzku po lese?" spýtal sa ma.

,,Alebo sa bojíš, že som zlý vlk, Karkulka?" uškrnul sa a omotal si na prst prameň mojich vlasov. Nevedela som odtrhnúť pohľad od jeho očí.

,,Myslím, že skôr ty by si sa mal báť, či nie som zlá sudička, Šípková Ruženka." odvetila som mu. Vyprskol smiechom.

,,Ja som Šípková Ruženka? A to už prečo?" stále sa smial.

,,Vyzeráš tak prispato. Zasnene." priznala som. Vážne vyzeral, akoby stále lietal hlavou v oblakoch a presníval celé dni. Okrem toho sa rád vkrádal aj do mojich snov. Ale to by som mu nepriznala ani za svet. Uprel na mňa oči.

,,Asi to tak bude" usmial sa. Sladko.

Vošli sme do lesa. Ani som nevedela, že ho tu máme. Vyzeral kúzelne. Dýchala som ten čerstvý vzduch, nepoškodený smogom. Prechádzali sme sa a rozprávali. Vždy, keď sa mi pozrel do očí, srdce mi začalo biť stonásobne. Divila som sa, že som ešte nedostala infarkt. Prišli sme na lúku, ktorá vyzerala ako z iného sveta. Úplne som stratila dych.

,,Kde berieš takéto úchvatné miesta? Včera ten dom, dnes toto..." nedopovedala som. Pokrčil plecami a chytil ma za zápästie.

,,Poď, ideme pozorovať mraky." potiahol ma a ukázal na zem. Obaja sme si ľahli do mäkkej trávy a zadívali sa na oblohu. Boli sme ticho, ale nebolo to to nepríjemné, trápne ticho. Bolo to to vzácne ticho, ktoré dokážete zdieľať len s pár špeciálnymi ľuďmi. Po chvíli mi došlo, že sa nepozerá na oblohu. Mal otočenú hlavu a díval sa na mňa. Otočila som sa smerom k nemu.

,,Máš zvláštne vlasy." povedal a chytil ich do ruky, ako predtým. Omotal si ich okolo prsta. ,,Ale mne sa páčia." povedal, pozrel mi do očí a potom ich sklopil.

,,Som taký, skoro albín." povedala som, so zatajeným dychom.

,,To vysvetľuje aj tú farbu pokožky." usmial sa a letmo ma pohladil po líci. Dlho sme si pozerali do očí. Potom sa ku mne o milimeter priblížil. Ešte o jeden. Zrazu mi na líco dopadla kvapka. Prekvapene mi ju zotrel palcom. Dopadla ďalšia. A ďalšia. So smiechom sme si navzájom pomohli postaviť sa a držiac sa za ruky sme začali utekať. Zmokli sme, ako psy. Zastavili sme až na autobusovej zastávke. Zrovna prišiel môj autobus.

,,Bež" jemne ma strčil smerom k nemu. Neochotne som nastúpila a zamávala mu zo schodov. Vodič zavrel dvere. Priložil si ruku k uchu a perami naznačil "Zavolám". Prikývla som a ešte raz mu zakývala. Široko sa usmial a odkýval mi späť. Potom sa schoval pod zástavku, aby nezmokol ešte viac. Zvalila som sa na sedadlo a prehrabla si rukou mokré vlasy. Chytila som pramienok do ruky a zahľadela sa naň. Zrazu mi prišiel pekný.