Prišla som domov, vyzula som sa a ako mátoha sa vliekla hore po schodoch. Vyzliekla som si bundu, hodila ju na stoličku a zvalila sa na posteľ. Ľahla som si na chrbát a hľadela do stropu. Potom som sa prevrátila na brucho a zaborila tvár do vankúša. Prudko som sa posadila a chytila sa oboma rukami za hlavu. "Do pekla!" pomyslela som si. Vstala som, sadla si za stôl a otvorila notebook. Nič nové. Zobrala som ho do ruky a znova som si ľahla na posteľ. Zapla som si youtube a pustila si skladby, ktoré som mala v histórii.
,,Goona, poď sa so mnou zahrať na batmana!" vbehol mi Jimmy do izby a skočil do náručia. Ledva som stihla odložiť laptop nabok, aby sa mu nič nestalo. Objala som Jimmyho.
,,Nevolaj ma tak" smutne som na neho pozrela. Prevrátil oči. "Ten chalan ich mal o toľko bledšie. A také hypnotizujúce." pomyslela som si pri pohľade do Jimmyho modrých kukadiel. Vzápätí som si skoro dala facku. "Prestaneš? Ani sa na neho neopováž pomyslieť! Nič také! Úplne mimo tvoju ligu." nadávala som si v duchu.
,,El?" zamával mi Jimmy pred očami svojou malou rukou. Zažmurkala som.
,,Jasné, prepáč, Jimmy. Na batmana? Akože tak, že ja budem nešťastné dievča, ktoré si potichu číta vo svojej izbe, príde hrozný imaginárny nepriateľ a ty, ako batman ma zachrániš?" spýtala som ho a pošteklila. Capol ma po ruke a prevrátil oči. Na to má neuveriteľný talent.
,,Niééé, bože Goona. Ty budeš batman a ja tvoj odveký nepriateľ a ty ma budeš musieť zabiť. Ale ja ešte predtým vykradnem banku a zbijem pár ľudí." nadšene mi objasňoval. Môj brat je začínajúci kriminálnik. "Ako ten chalan z kníhkupectva?" napadlo ma. Znova som v duchu zahrešila, že som si ho znova pripomenula. Ale tie oči. A vlasy. A úsmev. Spôsob, ako sa tváril a ako chodil. Tričko Blink 182....
Jimmy ma netrpezlivo potiahol za ruku.
,,Och no dobre." vzdychla som si porazenecky a postavila sa.
,,Som Batman, tak zdrhaj, ak ti je život milý!" zaburácala som hromovým hlasom. Jimmy zvýskol, vybehol z izby a začal utekať dolu schodmi. Nedala som sa zahanbiť a bežala za ním. Chytila som ho okolo pásu, zvalila sa s ním na zem a začala ho štekliť.
,,Vzdávam sa, vzdávam sa!" výskal, ako o dušu spasenú.
,,A môže si už ísť batmam čítať?" spýtavo som na neho pozrela.
,,Ešte jedno kolo" zopäl prosebne ruky. Tentokrát som pre zmenu prevrátila oči ja.
,,Máš desať sekúnd." povedala som a pustila ho. S výskotom vyskočil a utekal preč. Vzdychla som si, postavila sa a rozbehla sa za ním.
Je nemožné, aby som sa nedokázala sústrediť na knihu Johna Greena. To by mi musela hlavu zamestnať fest zaujímavá a dobiedzavá myšlienka. Mne ich v hlave vírilo niekoľko. "Modré oči. Pekne krojené pery. Šibalský úsmev. Tmavé vlasy, padajúce do očí. Znova modré oči. Spôsob, akým čítal knihu, ktorú potom... jednoducho odcudzil s kníhkupectva. No a čo. Možno je to kleptoman. Kleptománia je porucha osobnosti. Psychická porucha. Je to choroba. Je duševne chorý?" Zahanbila som sa za svoje myšlienky. Že to vravím zrovna ja. Ja, ktorá skoro tretinu života strávila na onkológii. Potriasla som hlavou. "Mám ísť znova do mesta?" položila som si otázku. Nevedela som si odpovedať. Zobrala som z peňaženky mincu a zavrela oči. "Panna-áno, orol-nie" pomyslela som si a hodila mincu do vzduchu. Zachytila som ju a pretočila na vrchnej strane ruky. Zatajila som dych a odtiahla ruku. Panna. "Dobre" pomyslela som si a v duchu sa usmiala. Už, keď ma poháňa minca, musím tam ísť. A on tam musí niekde byť.
Na druhý deň som si obliekla kockované, béžové nohavice, šedý, pletený sveter a obula som si martensky. Prečesala som si vlasy a po nekonečne dlhej dobe som si dala špirálu na oči. Zobrala som si mobil a slúchatka a na oči som si dala ružové pilotky. V chodbe som sa stretla s mamou. ,,Ideš do mesta?" spýtala sa s neskrývaným nadšením. Uchechtla som sa. ,,No... Nestihla som včera prejsť všetky knihy." povedala som. Vševediaco sa na mňa usmiala a vtisla mi bozk na čelo. ,,Tak bež za tými knihami" uškrnula sa. Prevrátila som oči, zdvihla ruku na pozdrav a vyšla von.
Vošla som do toho kníhkupectva čo včera. Rozhliadla som sa a sklamame konštatovala, že tam nie je. Smutne som podišla k najbližšiemu regálu a chytila do ruky prvú knihu, ktorá mi do nej padla. Začala som si čítať zadnú stranu, ale nevnímala som ani pol slova.
,,Nenapadlo ťa, že zlodeji nechodia dvakrát na to isté miesto?" pošepkal mi niekto do ucha. Strhla som sa a pozrela do krásnych, modrých očí. Potom som si uvedomila, čo povedal.
,,Nenamýšľaš si trochu?" spýtala som sa a zazrela na neho. Stále sa usmieval a znova si ma prezeral. Odvrátila som zrak a chytila do ruky inú knihu.
,,Môžem si to dovoliť, vzhľadom k tomu, ako si sa za mnou včera pozerala." povedal samoľúbo. Drzáň akýsi.
,,Ty si sa obzeral za mnou." povedala som, prekrížila ruky a pozrela na neho. Mal oblečené to isté, čo včera, len mal bundu čiernej farby a tričko... Och... Red Hot Chilli Peppers. Chvíľu vyzeral zamyslene.
,,To je tiež pravda. Preto by som asi, ako hlupák, neprišiel sem a nečakal, že spravíš to isté." uškrnul sa. Zdvihla som obočie. Vyrazilo mi to dych.
,,Už sa ťa môžem opýtať, čo počúvaš?" spýtal sa a ukázal na moje slúchatka, ktoré som mala zavesené na krku.
,,Momentálne nič, ako vidíš" uškrnula som sa na neho. Pobavene zdvihol obočie.
,,A čo si počúvala včera?" veselo mi pozrel do očí. Vzdala som sa.
,,Nirvanu" povedala som a zatvárila sa nezaujato. Uznanlivo pokýval hlavou. Už, akoby išiel niečo povedať, keď mu zapípal mobil. Vytiahol ho, pozrel naň a potom na mňa. Jeho oči zosmutneli.
,,Prepáč, už musím ísť. Ale mohli by sme si to ešte zopakovať. Možno to ešte risknem a prídem sem aj do tretice." usmial sa na mňa a jemne sa mi dotkol líca. Rozbúchalo sa mi srdce.
,,Tak sa maj" povedal, uškrnul sa, prehrabol si vlasy a vybehol preč.
ESTÁS LEYENDO
Just... Thank you.
Fanfic,,Tá má všetko. Slávnu, bohatú rodinu, žije si na vysokej nohe.'' ... Nikto nemôže byť stopercentne šťastný. Vždy sa nájde nejaké svinstvo, ktoré nám pokazí všetko. Ale objaví sa svetielko... Blik. Ako blesk z jasného neba. Život je ako húpačka, raz...
